Veľká výstava Margity Knapovej v Starej lekárni

Odspodu až po vrch sa tu skrýva tisíc zaujímavých predmetov. Na stenách obývacej izby, ale aj nad schodiskom visia originály slovenských umelcov, na poličkách sú desiatky krčiažkov, hrnčekov i kanvičiek z bieleho porcelánu, v podkroví spia krosná, kolovrat, dva šijacie stroje, maňušky, marionety, vyrezávané truhlice a v nich Gitine poklady. Kamienky, sklíčka, polodrahokamy, drôtiky, priadze, látky, prírodné materiály, kytica z okrasného cesnaku aj čudesný valec, ktorý ak prevrátite, zašumí.

„To je africký privolávač dažďa,“ predstavila hrdá zberateľka jeden zo stoviek zaujímavých exponátov. „Mám tu všelijaké vecičky, ktoré raz budem potrebovať. Len keby som mala čas. V hlave sa mi roja nápady, potrebovala by som tri životy, aby som ich zrealizovala,“ vysvetľovala idúc po drevených schodoch, nad ktorými sa na nás zhovievavo dívali z rámov obrazov hlavní potentáti generácie štúrovcov. Margita vyštudovala slovenčinu, nuž niet sa čo čudovať, že v jej byte majú ústredné miesto aj tí, ktorí sa o spisovnú slovenčinu zaslúžili najviac.

Materiál jej pomáha obmyť príliv

„Tu som si urobila miestečko na šperkovanie,“ povedala umelkyňa a zaviedla nás do slnkom zaliatej kuchyne. Na stole už mala pripravený materiál. Kliešte, priesvitné sklíčka a mäkký strieborný drôt s medeným jadrom.

„Tieto sklíčka si nosím z letných dovoleniek. Sú opracované prílivom, zbieram si ich na brehu mora. Každé je osobité, na niektorých sú ešte pozostatky ornamentálnej štruktúry alebo nápisov. Každé sklíčko si pozorne prezriem. Zistím, z ktorej strany je krajšie, a potom ho obdrôtujem. ‚Obháčkované‘ sklíčka si potom podľa tvarov prikladám k sebe, takže vytvoria rôzne obrazce, ktoré navzájom pospájam, až vznikne originálny, veľmi pekný a moderný šperk. Sklo v spojitosti so strieborným drôtom je nádherné, hodí sa takmer ku každému oblečeniu. Ešte ani raz som nevyrobila dva rovnaké náhrdelníky, náramky alebo prívesky či náušnice,“ opísala svoje výtvory šperkárka a pritom šikovne obdrôtováva ďalšie sklíčko.

Do dôchodku išla pre drotárčinu

Zaujímalo nás, kde berie inšpiráciu. „Ja mám v hlave toľko nápadov, že sa až čudujem, kde sa mi to tam pomestí,“ žartovala Margita. Aj do predčasného dôchodku šla iba preto, lebo sa chcela venovať šperkárstvu. Popri práci nebolo na koníčky dosť času.

„Už odmalička som vyšívala, háčkovala, plietla. Boli sme doma tri baby, u nás sa stále robili ručné práce. Viem tkať na krosnách, len osnovu ešte neviem nahodiť. Už som aj priadla, dokonca viem paličkovať. Ale zo všetkých koníčkov víťazí drôtovanie. Je úžasné a nenáročné. Drôtik, kamienok či polodrahokam alebo sklíčko si môžete vziať kamkoľvek na svete, a ak je človek troška zručný, výrobu šperkov drôtovaním si osvojí pomerne rýchlo. Ja sa tejto záľube venujem šesť rokov, zintenzívnilo sa to pred tromi rokmi, keď som ostala doma,“ vysvetlila Knapová.

Piešťanská umelkyňa, ktorá už roky navštevuje krúžok kreativity, kde sa okrem iných techník venujú aj patchworku, nás zaviedla do obývačky. Z truhlice plnej drôtovaných šperkov vytiahla desiatky pekne pobalených a označených kolekcií náramkov, náhrdelníkov, náušníc a príveskov. Boli tu kráľovsky krásne a originálne šperky z českého granátu, luxusné ametystové dekoratívne šperky, ktoré treba chrániť pred svetlom, lebo tento polodrahokam stráca farbu. Zaujali nás svadobné kolekcie šperkov z bielych perličiek, akrylové i sodalitové prívesky, ktoré pristanú k rifliam.

„Mne sa páči aj táto štvorhranná reťaz z troch farieb drôtu, je takisto veľmi dekoratívna a priznám sa, dalo mi to prácu vytvoriť ju,“ dodala Margita.

Najkrajší bol melónový turmalín

Postupne sme si k tričkám prikladali náhrdelníky z achátu, z tyrkysu, krásnych červených morských koralov, tigrieho oka, ruženínu, lapisu lazuliho, turmalínu, krištáľu, mesačného kameňa, avanturínu, riečnych perál, sodalitu, brazilianitu, amazonitu, tyrkenitu, karneolu, citrínu, olivínu, mesačného kameňa a iných pre nás neznámych kamienkov a žasli nad ich mnohorakou krásou a originalitou posplietanou drôtikmi.

Takmer každý z Gitiných šperkov bol veľmi dekoratívny. Šperkárka sa priznala, že niektoré kamienky si prináša zo zahraničia už ako polotovary: „Väčšinou ide o tyrkysy, turmalíny a červené koraly, pretože nedokážem do takých jemných materiálov vyrobiť otvory pre drôt. Hotový náhrdelník alebo len šnúru, na ktorej sú kamienky, rozoberiem a vytvorím z nich šperky podľa svojich predstáv.“

Jeden z najkrajších, ktoré sme tu zazreli, bol zo vzácneho melónového turmalínu. Na okraji bol tmavý, potom zelený a v strede červený ako jadro melóna. V tom čase, v roku 2012, práve chystala veľkú výstavu v Dizajn centre v bratislavskom ÚĽUV-e. Šperky Margity Knapovej okrem Piešťan obdivovali aj v malokarpatskom múzeu v Pezinku.

Každé dielo je originál

Gitka povýšila klasickú drotársku technológiu na umenie zážitkového šperku, s ktorým každá žena môže byť taká, akou sa vidí ona. Výnimočná a svojská. Tieto slová o Piešťanke napísala kurátorka pezinskej výstavy Eva Trilecová: „Od jednoduchých línií a drobných kúskov zachytených na brošniach a náušniciach prechádza k veľkým setom s masívnymi kameňmi, ktorým prispôsobuje aj expresnívnejšie spracovanie a kombinovanie rôznych drôtov. Každé dielo je originál.“

Originál je aj samotná Margita Knapová. Inú podobnú ženu v Piešťanoch, ktorá žije v zelenom dome plnom nádherných predmetov, ktoré vlastní, ale i sama vyrába, jednoducho nenájdete. Od nášho rozhovoru uplynulo dlhých trinásť rokov. V živote piešťanskej šperkárky sa veľa zmenilo. Pribudli mnohé výstavy, jej tvorba napredovala a je neopakovateľná. Knapovej šperky krášlia stovky žien, ktorým nechýba originalita. Jej najnovšiu výstavu pod názvom Umelecké šperky môžete vo Výstavnej sieni Stará lekáreň obdivovať do 13. apríla. Je fascinujúca.