Milan Boďo otvoril v Ratnovciach múzeum starožitností
Ratnovčan Milan Boďo nadovšetko miluje rodný kraj a folklór, ale aj silné kone – súčasné i historické pod kapotou. Rád si zaspieva, pospomína na staré dobré časy, zažartuje, nikdy sa s ním nenudíte. Najnovšie si splnil svoj veľký sen – zriadil v dedinke múzeum. V utorok 25. marca strieľalo šampanské! Popozýval ctenú verejnosť, priateľov-veteránistov do novootvoreného Múzea starožitností pod kostolom u sv. Vendelína v Ratnovciach. Na múzeu je tabuľka s popisným číslom 110. Kedysi v chalupe žil so svojou rodinou chýrny ratnovský zvonár Viliam Karaba. Na povale objavil vzácny nález! Aký? Nechajte sa prekvapiť.
Vyparádený fešáčisko v klobúku, Milan Boďo, so svojou ešte krajšou rodinou a priateľmi už roky prichádza do Piešťan, aby oživil počas Otvorenia letnej kúpeľnej sezóny sprievod svojimi vzácnymi prútenými detskými kočíkmi. Aj o nich bola reč. „Dlhé roky som zbieral starožitnosti, chodil som po burzách, mám starodávne kočiare, kroje od mojej 94-ročnej tety Sidónie, ktoré vyšívali Drahovčanky. Mám tiež krakovianske kroje, ba v mojej zbierke je i kroj po mojej babke Márii z Banky,“ pustil sa do rozprávania Boďo.
Postupne vchádzame do útulnej dobovej kuchyne z päťdesiatych rokov minulého storočia. „Naše mamy a staré mamy mali dobový kvalitný kredenc, vodovú lavičku, kanapu, umývací stôl s dvomi lavórmi. To bola vtedy iná umývačka ako dnes,“ žartuje Boďo.
Sporák má originál z Fiľakova. „Pamätám si, môj dedko František hovorieval: ‚Chlapče, sirku použi na dvakrát. Najskôr ňou zapáľ v šporáku a tiež cigaretu a poldeci vypi naraz.‘“
Ďalšia izba v ratnovskom múzeu je noblesná. Aj vtedy si ľudia potrpeli na kvalitné a vzácne nábytky. Môžeme tu obdivovať skrine od výrobcu Biedermaier, salónik, dubový stôl a tiež stoličky. „Tieto vzácne kusy mi podarovala Lydka Gunther s manželom Ludwigom z Rakúska. Lydka, rodená Ratnovčanka, vravievala, že si pamätá, ako sedela prvýkrát v kresle ako budúca nevesta. A potom si už v ňom hovela spoločne s manželom.“
Milan Boďo nám prezradil i to, že najbohatším človekom v Ratnovciach bol Alexander Žamba. Po ňom má krásnu vyrezávanú posteľ, ktorá má asi 130 rokov.
Na otázku, ako prišiel k nápadu zriadiť múzeum v dome zvonára, odpovedal: „Chcel som si prenajať obecnú školu, ktorá je už pätnásť rokov zatvorená, no u obecných poslancov som nepochodil. No všetko zlé je na niečo dobré. Vďaka rodine Martina Tvarošku mám rodinný dom po Viliamovi Karabovi, bývalom zvonárovi. V ňom vyrastala aj jeho sestra Sidónia, ktorá mi podarovala kroje. Takže po 120 rokoch sú kroje rodiny Karabovej vystavené v ich rodnom dome. Na zastupiteľstve som poslancom vysvetľoval, že múzeá bývajú zriadené v obecných školách, nachádzajú sa tam aj domy po spisovateľoch a osobnostiach, no nenašiel som pochopenie a spoluprácu. Ale aj tak som šiel za svojím snom, dlho som sa pripravoval, tvrdo som na tom pracoval a výsledok – posúďte sami.“
V hlave nám ešte vŕtal červíček. Prečo Boďo pomenoval múzeum po svätom Vendelínovi, veď jeho soška je až na rázcestí v Banke. „To mi Pán Boh poradil – potvrdil, že existuje. Poviem vám prečo. V dome zvonára – hore na povale, alebo ak chcete na chalupách – som našiel zakrytú sochu svätého Vendelína. Starý pán Viliam Karaba trikrát za deň vyšliapal do ratnovského kostolíka po 120 schodoch. Svätý Vendelín sa na neho stále pozeral a vravieval mu: ‚Zober si ma, zober si ma domov.‘ Takže je doma,“ usmial sa zoširoka šťastný Ratnovčan.
Mladým Milan Boďo odkazuje: „Plňte si svoje sny, choďte za svojím cieľom, robte si v živote radosť, lebo život netreba len prežiť, ale si ho treba aj užiť. Ja mám rád i túto ľudovú múdrosť: ‚Kde láska býva, slniečko sa rado díva.‘“
Múzeum bude otvorené každú sobotu od 9.00 do 13.00 h. Je možné ho sprístupniť pre vzdialenejšiu návštevu aj v inom termíne po dohode na tel. 0905/543 427.
