Školáci zo „sedmičky“ obdivovali textilné hračky v knižnici
Žiaci školského klubu zo „sedmičky“ školy si v pondelok 17. februára mohli nielen prezrieť originálne textilné hračky z dielne slovenskej dizajnérky, maliarky, sochárky a tvorkyne hračiek Ľudmily Fintorovej, ale vypočuť si aj samotnú autorku počas moderovanej besedy v piešťanskej mestskej knižnici. V ten istý deň tam Fintorová otvárala svoju výstavu, určenú najmä deťom, ale aj pre inšpiráciu ich šikovným mamičkám či babičkám. Výstava nesie názov Opice z našej knižnice a priatelia, pozrieť si ju môžete do konca marca.
„Ľudmila Fintorová deťom kládla otázky, medzi ktorými sa zaujímala aj o to, s akými hračkami sa hrali či stále hrajú,“ priblížila besedu Anna Zsolnayová, vychovávateľka zo Školského klubu pri Základnej škole na Brezovej ulici v Piešťanoch. Výtvarníčka ich aj motivovala. „Vraj ak by mali nejaký nápad na hračku, nech jej ju nakreslia a pošlú, skúsi s tým niečo urobiť. Ona sama začínala robiť hračky zo zostatkov látok svojim deťom a neskôr vnúčatám,“ dodala vychovávateľka.
O výstave jej organizátor, mestská knižnica, uvádza: „Radosť z hry, ukrývania sa a dotýkania sa príjemných materiálov prináša výstava Opice z našej knižnice a priatelia. Sú to autorské textilné hračky akademickej sochárky Ľudmily Fintorovej. Zamerala sa najmä na predškolákov a školákov, ktorí sa radi hrajú, skrývajú a dotýkajú príjemných materiálov. Srdcovou témou autorky je koník. Celej kolekcii hračiek ho prispôsobila farebne aj výrazovo. Využíva šúľok a prešívanie. Haptické hračky vznikali aj v spolupráci s diagnostickým centrom pre autistické ochorenia a určené sú tiež pre rodičov detí postihnutých rôznymi formami autizmu. Prezentáciu edukačných prvkov, hračiek a objektov Ľudmily Fintorovej určených pre deti s pervazívnou poruchou vývinu (autizmus, Aspergerov syndróm) bolo možné navštíviť aj v Galérii Pálffy v Bratislave.“
Slovenské centrum dizajnu o Fintorovej uvádza toto: „Ľudmila Fintorová vstúpila do praxe v roku 1978, keď ukončila štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bolo to ťažké obdobie normalizácie po zlomovom roku 1968. Prebiehali previerky a ideológia bola najdôležitejšou zbraňou politickej moci, a to aj vo výtvarnom umení. Hračky jej však, našťastie, nepodliehali. Bolo to pre citlivých výtvarníkov útočisko, slobodnejšie prostredie, ktoré však malo iné úskalia. Už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení (1971-1978) navrhla hračku – textilnú bábiku spolu so strihom, ktorá by sa dala ľahko vyrobiť doma.“
