Dedkove topánky

Počas akademického týždňa som celé noci skoro nesprával, stále som si učivo svedomito opakoval. Chcel som predsa mojim najbližším dokázať, že vychovali zo mňa dobrého a šikovného mladého muža. A tak, keď mal nastať „môj deň D“, mama sa postarala o slušný oblek a babka mi dala vyžehlenú dedkovu sviatočnú košeľu. Celá rodina priložila ruku k dielu, nech som za „fešáka“. Len na nové topánky mojim rodičom nevyšli peniaze.

Môj dedko bol však človek vynachádzavý, a tak naleštil svoje svadobné topánky. A podotkol, že mi určite prinesú šťastie. Na výber som nemal, tak som si ich obul. Dobre mi sadli na nohy a to bolo hlavné.

Ráno som do žalúdka od nervozity nedostal ani glg vody. Obliekol som sa a vyštartoval do školy. Už po ceste som cítil, že topánky sú mi čoraz voľnejšie, ale plne sústredený som si to nejako nevšímal. Ako som tak stál na chodbe našej školy a nervózne prestupoval z nohy na nohu, všimol som si, že podrážky na topánkach sa odlepili. Ešte šťastie, že špice statočne držali.

Zostal som stáť ako soľný stĺp a nohami som už prestal hýbať. V tom som dostal nápad. Poprosím spolužiakov, ktorí už skúšku mali za sebou, či by sa nevyzuli a nepomohli mi dôstojne vkráčať pred skúšobnú komisiu. Ochotní boli, musím uznať, len všetci mali menšie čísla topánok.

Oblieval ma studený pot. Bál som sa, že keď vkročím do triedy pred komisiu, podrážky na dedkových topánkach to vzdajú a ja ich nechám za sebou, ako keď som ako malý ťahal káčera na šnúrke. Rozmýšľal som, že sa jednoducho vyzujem a topánky nechám pred dverami, ale bosý predsa nemôžem absolvovať skúšku dospelosti. V hlave som mal taký zmätok, že som ani nevedel, ako sa volám.

Keď som bol už na rade, prišlo mi na um, že nohami musím len šúchať, ako počas prehliadky starého zámku, keď nám dali na nohy návleky. Stlačil som kľučku na dverách a pomalými šúchavými krokmi som prišiel pred pedagógov. Vytiahol som si otázku a opatrne som si sadol. V tej chvíli som držal palce svojim špičkám na topánkach, aby to zvládli. Ani neviem, ako som odpovedal. Viac som myslel na to, aby som pri odchode z miestnosti nenechal podrážky na podlahe.

Keď som sa celý spotený doslova došúchal za spolužiakmi, všetky ich oči sa upriamili na moje topánky a hurónsky smiech sa začal šíriť po celej škole. Na moje pocity pri pohľade na dedkove topánky nikdy nezabudnem. Ale vlastne vďaka nim som skúšku dospelosti zvládol. A dedko mal pravdu – priniesli mi šťastie.

Samko Suchý