Valér Vavro: Jeho sochy a pamätníky obdivujú už takmer celé storočie!

Valér Vavro patrí k významnej slovenskej výtvarnej generácii „Generácii 1909“, ktorej príslušníci sú zakladajúce osobnosti moderného slovenského sochárstva. Svojím generačným určením patrí do skupiny umelcov, ktorú predstavujú František Draškovič, František Gibala, Ján Hučko, Ladislav Ľ. Pollák, ktorí študovali v Hořiciach.

Vavrovo celoživotné umelecké dielo je zamerané na monumentálnu, komornú, figurálnu a reliéfnu tvorbu v klasických sochárskych materiáloch. Používal rôzne druhy kameňa, mramor, bronz, drevo, sadru, hlinu či kameninu, ale i epoxid. Jeho diela sú okrem Piešťan aj v Bratislave, Košiciach, Humennom, Trebišove, Rimavskej Sobote. Zdobia verejné priestranstvá i priečelia budov, nájdeme ich v zbierkach slovenských galérií (Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy, Galérie J. Koniarka, Nitrianskej galérie, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici), ale i v zahraničí, v majetku rodiny a v zbierkach mnohých súkromných osôb.

Valér Vavro sa v piešťanskej dielni Václava Rymplera v rokoch 1927-1930 vyučil kamenosochárskemu remeslu. V štúdiách pokračoval stredoškolským štúdiom na Štátnej priemyselnej škole sochársko-kamenárskej v Hořiciach, ktorú absolvoval v rokoch 1931-1935. V rokoch 1935-1939 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Bohumila Kafku a štúdium absolvoval s čestným uznaním. Škola profesora Kafku na pražskej Akadémii výtvarných umení, kamenosochárske základy získané na priemyselnej škole v Hořiciach (v Podkrkonoší) a v kamenosochárskej dielni v Piešťanoch mu poslúžili ako východisko k osobnému výtvarnému vyjadreniu.

Prvé väčšie diela realizoval Vavro v rodných Piešťanoch už ako veľmi mladý. Jedným z nich je plastika Úroda, ktorá je venovaná pamiatke maliara Zola Palugyayho a súvisí s úsilím maliara a spisovateľa Janka Alexyho o vytvorenie kolónie umelcov v Piešťanoch v rokoch 1933-1937. Socha Úroda vznikla práve z Alexyho podnetu. Vo svojich spomienkach Život nie je majáles o tom píše: „Po Zolovej tragickej smrti požiadal som sochára Valéra Vavra, aby vykresal na jeho pamiatku sochu z pieskovca. Znázorňovala ženský akt s klasmi v náručí. Postavili sme ju do záhrady. Mal prísť na ňu aj text, ale k tomu nedošlo. Dnes stojí socha v Piešťanoch v kúpeľnom parku. Nik nevie, ako vznikla, koľko smútku predchádzalo jej vykresaniu.“ Vďaka kolónii umelcov, aj keď sa tento projekt Alexymu napokon nepodarilo uskutočniť, sa mladý Vavro dostal do kontaktu s významnými výtvarnými umelcami: J. Alexym, M. Benkom, Z. Palugyayom, J. Kollárom, Ľ. Ilečkom, M. A. Bazovským.

V roku 1939 sa Vavro stal členom Spolku slovenských umelcov, členom družstva Tvar a v roku 1949 členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V období druhej svetovej vojny pôsobil spolu s L. Ľ. Pollákom v sochárskych ateliéroch Ministerstva národnej obrany v Bratislave. Popri bustách rôznych osobností v tomto období vznikli diela Tragédia v Šuranoch (1938-1939), Ranený (1942), Golgota (1943), Spomienka na starú matku (1944), v ktorých vyjadruje vnútorné drámy života.

Valér Vavro zomrel v roku 1992, pochovaný je na cintoríne na Žilinskej ceste v Piešťanoch v rodinnom hrobe D – 65.

Zhrnieme si jeho diela umiestnené v Piešťanoch: Pomník padlým z 1. sv. vojny – pred farským Kostolom sv. Štefana, „Úroda“ – pred Balneologickým múzeom I. Wintera, „Hold rodnému mestu“ – pred amfiteátrom, Pomník „Osloboditeľom“ – Nám. SNP, portrét dramatika Ivana Stodolu – na dome, v ktorom býval, Nám. SNP, „Cestujúca rodina“ – železničná stanica, „Hrajúce sa deti“ – zelená plocha za reštauráciou Semafor, „Rozprávka“ – pred budovou bývalej detskej nemocnice, „Spomienka“ – na začiatku kolonády na Winterovej ul., „Páv“ – keramický reliéf na balkóne Thermie Palace, dva reliéfy na balkóne Thermie bližšie k fasáde, „Po kúpeli“ – reliéf na priečelí LD Irma, „Ľudová tanečnica“ a „Ľudový tanečník“ – interiér kaviarne v Thermii Palace, „Sĺňava“ – záhrada Balneí pri bazéne, „Vyšívačka“ – reliéf, budova bývalej Piešťanky na Školskej ul., reliéf na budove Mlynov a cestovinární na Hurbanovej ul., „Hojdačka“ – pred nákupným strediskom na sídlisku Juh, „Čítajúca“ – pred ZŠ Brezová, dnes už len torzo pôvodnej zadnej steny Hudobného pavilónu, „Matka s deťmi“ – pomník na cintoríne na Žilinskej ceste. ,

Vladimír Krupa