Stretávka po päťdesiatich rokoch
Stretnutie po päťdesiatich rokoch od ukončenia povinnej základnej dochádzky na II. Základnej deväťročnej škole vo Vrbovom sa uskutočnilo koncom roka 2024.
Aj keď sme brány školy opustili začiatkom leta, stretávame sa vždy neskôr. Tento zimný termín využívame každých päť rokov. Má to viacero dôvodov. Je po dovolenkách, netreba nič konzervovať, záhrady sú zazimované a máme viac času.
Stretli sme sa spolužiaci z Krakovian, Trebatíc, Ostrova, Malého Orvišťa, Vrbového a Šterús. Ročník 1959 a tí, ktorým „zle vychádzali roky“, lebo sa narodili po septembri 1958. Pravidelne pozývame i rovesníkov, ktorí s nami drali školské lavice iba krátko. Spolu s nimi je nás okolo sto, z toho 32 už opustilo naše rady.
O tom viac sme sa asi tešili my tridsiati z toho, že prežijeme pár spoločných chvíľ. Tie boli fakt úžasné. Pani učiteľka Ľubica Gažová, stále krásna, milá, usmievavá a výzorom ako naša rovesníčka, postupne vyvolávala všetkých žiakov, ktorí museli odpovedať z látky: „Nie je dôležité, čo si dokázal v škole, ale čo si dokázal v živote.“ To bolo motto stretnutia.
Zistili sme, že život sa s nami nemaznal, osudy máme rôzne, ale ani to nám nebránilo humorne komentovať dané odpovede. Zasmiali sme sa, zaspomínali na školské šibalstvá, na učiteľov, zatancovali sme si, zaspievali a rozchádzali sme sa šťastní, že ešte môžeme takéto stretnutie absolvovať. A, samozrejme, so slovami na perách ako každý raz po stretávke: „Nečakajme päť rokov, stretnime sa už o rok.“
Daniela Piscová