Len rok jej chýbal do stovky, zomrela speváčka a partizánska spojka Viera Bedrnová

„Vrbovským Čangom som sa z Piešťan odviezla do mesta pod šikmou vežou k príbuzným. Tam mi povedali, ktorým smerom sa mám vybrať, a pešo som šla na Prašník a odtiaľ ďalej až na Pustú Ves. Tá bola a aj dodnes je rozdelená. Vtedy sa jej hovorilo Nová a Stará Pustá ves. Na starej vľavo operoval ruský oddiel kapitána Jermakova a na pravej boli Slováci. Bojovali pod vedením kapitána Brunovského,“ zaspomínala si za svojho života Viera Bedrnová.

Mladé dievča, hoci vo Vrbovom bol nemecký štáb, malo šťastie, pôsobilo nenápadne, nik by nepovedal, že drobná speváčka môže byť partizánskou spojkou. Dokonca aj piešťanské mosty boli v tom čase obsadené, takže Vierka dokázala nenápadne prejsť i na druhú stranu Váhu, smerom na Lehotu, po ďalšiu správu. Nosila tiež lieky a „dvojprstové“ rukavice, ktoré partizánom doma štrikovali gazdinky. Milé, no odvážne stvorenie skrývalo v mäkkej sáre čižiem, čo jej ušil posledný piešťanský „šuster“ Loviška, partizánsky moták so správou pre povstalcov a tiež malý revolver určený pre strýčka náhodu. „Dostala som čísla, mená a išla som. Pamätám si na jednu úlohu – v noci sme išli cez les na Myjavu, kde bol vtedy evakuovaný vrbovský spisovateľ Elo Šándor. Bol veľmi vtipný, partizánom hovoril – kolomazníci. ‚Aj, kolomazníčka ide,‘ vítal ma. Bol jedným z organizátorov Povstania na Myjave.“

Rok 1946: (zľava) Herta Šimanová, Viera Bedrnová a Bea Littmannová.

Viera Palátová Bedrnová sa narodila 6. júna 1925 v Piešťanoch ako Viera Žáková. V roku 1946 úspešne ukončila štúdium spevu na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave v triede Arnolda Flögla. Bola speváčkou populárnych piesní najmä v 40. a 50. rokoch. Bola zakladajúcou členkou Slovenského filharmonického zboru, v ktorom pôsobila do roku 1984, keď odišla do dôchodku. Pôsobila v madrigalovom súbore a spievala tanečné piesne s rôznymi súbormi. Prekladala texty z taliančiny a bulharčiny, je autorkou mnohých, najmä k populárnym piesňam.

Potom nastúpila do bratislavského rozhlasu, do gramofónového archívu. Súčasne spievala v zmiešanom zbore, ktorý v rozhlase založil Ladislav Slovák. Po profesionalizácii zboru v roku 1956 sa stala jeho členkou.

Od roku 1942 do začiatku 50. rokov spievala v ženskom triu, ktoré pôsobilo pod menami Luna trio, Mikulovo trio, Včielky, Dámske trio a Tri dievčatká do začiatku päťdesiatych rokov. Spolupracovali s vtedajšími známymi hudobníkmi – s Jánom Ondrušom, Milanom Novákom, Gustávom Bromom. Spolupracoval s nimi aj František Krištof Veselý.

Z pesničiek Viery Palátovej Bedrnovej spomeňme skladbu Ako vták letí v diaľ, ktorú hudobný publicista a skladateľ Pavol Zelenay zaradil aj medzi významné skladby Antológie slovenskej populárnej hudby 1933-1964.

Viera Bedrnová bola tiež priamou účastníckou bojov v Slovenskom národnom povstaní, bola partizánskou spojkou. Jej manžel bol partizán Ivan Bedrna, nositeľ Československého vojnového kríža 1939. V roku 2022 pri príležitosti 75. výročia SNP a skončenia druhej svetovej vojny bolo v Piešťanoch Pamätnou medailou Ministerstva obrany SR ocenených päť osobností okresu, jednou z nich bola Viera Bedrnová.

Trio slovenských speváčok, ktoré vystupuje pod menom Paper Moon Trio, si charizmatickú Vieru Bedrnovú uctilo návštevou i spevom v zariadení vo Veľkých Kostoľanoch, kde sa o starenku starali v posledných dňoch jej života. Aj tieto mladé dámy sa na svojej facebookovej stránke so svojou predchodkyňou rozlúčili: „Pani Vierka spolu s ďalšími členkami (pani Bedrnová menovala Hertu Šimanovú a Beu Littmannovú) naspievali všetky tie nádherné slovenské piesne, ktoré vám hráva Paper Moon Trio, a k viacerým z nich napísala práve Viera Palátová aj tie krásne texty. Napríklad k piesni, ktorú práve počúvate – ‚Neviem prečo‘. Ďakujeme, milá pani Vierka, za všetku tú krásu a za to, že ste nás prijali.“

O pár dní nato, 29. novembra, v deň úmrtia Viery Bedrnovej, napísali toto: „Tri dievčatká už sú opäť spolu…“