Nový vietor pre Slovensko: Prečo podporiť veternú energiu?
Európska únia je domovom viac ako 113-tisíc veterných turbín, ktoré zamestnávajú 350-tisíc ľudí a tvoria 19 percent elektrickej energie nášho kontinentu. Viete, koľko percent z toho produkuje Slovensko? Prakticky nula. Napriek tomu, že naša krajina má podobné poveternostné podmienky ako štáty, ktoré roky úspešne využívajú veternú energiu, tento potenciál zostáva nevyužitý. Prečo je nevyhnutné to zmeniť a aké výhody prinesie veterná energia Slovensku?
Európa vs. Slovensko
Keď prekročíte slovensko-rakúsku hranicu, jednou z prvých vecí, ktoré si všimnete, sú veterné turbíny točiace sa na horizonte. Veterné elektrárne predstavujú už viac ako dve desaťročia neoddeliteľnú súčasť rakúskej scenérie. Produkujú čistú energiu, ktorá nezaťažuje životné prostredie a poskytuje ekonomické výhody miestnym komunitám.
Za minulý rok pribudlo v Európe vyše 5000 veterných veží. Toto rýchle napredovanie Slovensko obchádza – veterná energia u nás zostáva nevyužitým zdrojom, trpezlivo čakajúcim na svoju šancu. Prečo?
„V minulosti bolo na Slovensku mnoho pokusov o rozvoj veternej energie, zastavila ich však nedostatočná kapacita existujúcich distribučných sietí na pripojenie nových veľkých zdrojov, ako sú veterné elektrárne, a tiež zdĺhavé povoľovacie procesy. To je dôvod, prečo sa projekty napokon nezrealizovali, a tiež prečo Slovensko za inými krajinami Európskej únie v tejto oblasti zaostáva,“ hovorí Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Záväzky Slovenska voči Európskej únii
Slovensko sa zaviazalo znižovať emisie skleníkových plynov a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Veterná energia, spolu s energiou zo slnka, je jedným z hlavných spôsobov, ako tento ambiciózny plán dosiahnuť. Modernizácia infraštruktúry elektrických sietí je preto dnes už nevyhnutnosť.
„Vieme, že spotrebu fosílnych palív by sme mali znižovať a tradičná energia z jadra dlhodobo nepostačí na pokrytie rastúcej energetickej spotreby. Energia z obnoviteľných zdrojov sa stáva dôležitou súčasťou energetického mixu krajín Európskej únie a podobne by to malo byť aj na Slovensku,“ vysvetľuje Tomáš Kupka z SPP.
Príklad z Rakúska
Necelých 12 kilometrov od hraničného priechodu Bratislava-Jarovce leží rakúska obec Prellenkirchen, ktorá je skvelým príkladom úspechu veternej energie. Táto malá obec, ktorá v roku 1999 začínala s tromi veternými turbínami, dnes patrí medzi lídrov rakúskej veternej energetiky, zásobujúc elektrinou až 40-tisíc domácností.
Veterné parky so sebou prinášajú množstvo výhod pre miestne komunity, obce a regióny, na území ktorých stoja – napríklad v podobe finančného benefitu. Investori zvyčajne platia obciam okrem renty aj miestne dane a často poskytujú aj priame príspevky.
„Vďaka skúsenostiam z rakúskej obce Prellenkirchen vidíme už teraz prínos veterných parkov pre tamojší život. V obci už viac ako desať rokov neprišlo k zvyšovaniu miestnych daní či poplatkov a finančné prostriedky z prenájmu sú dlhodobo využívané na jej rozvoj,“ vysvetľuje Kupka a dopĺňa, že úlohou investora je tiež vybudovanie prístupových ciest, ktoré sú v Rakúsku využívané aj ako cyklochodníky.
Na území Rakúska v súčasnosti prebieha tzv. „repowering“, teda vymieňanie starých veterných elektrární za nové a modernejšie. Nové modely sú vyššie a majú trikrát vyšší výkon ako doteraz. Vďaka tomu budú Rakúsku stačiť na pokrytie požadovanej energetickej produkcie iba tri štvrtiny doterajšieho počtu veterných veží.
Technologický pokrok veternej technológie
Vybudovanie veterného parku je náročný proces, ktorý si zo strany investorov vyžaduje splnenie množstva kritérií. Pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie konkrétneho veterného parku sa dôsledne berú do úvahy migračné trasy vtákov či výskyt chránených druhov a dôležité je tiež zachovanie minimálnej vzdialenosti veterných veží od obydlí.
Na Slovensku bola nedávno stanovená odstupová vzdialenosť 1 km, čo je jedna z najprísnejších noriem v EÚ (priemer je 500-700 metrov). Pre predstavu, vo vzdialenosti 400-500 metrov od veterných turbín dosahuje úroveň hluku približne 40 dB, čo je údaj porovnateľný so zvukom tichej rezidenčnej oblasti či kancelárie.
Súčasné veterné elektrárne sú výsledkom dlhoročného technologického pokroku, ktorý minimalizuje negatívny vplyv na životné prostredie a zlepšuje ich integráciu do okolitej krajiny. Dnešné turbíny sú výrazne tichšie ako ich predchodcovia, majú integrované protikolízne systémy na ochranu vtáctva a sú takmer plne recyklovateľné, čo znižuje ich ekologickú stopu.
„Životnosť jednej turbíny je zvyčajne 25 rokov. Po uplynutí tejto doby sa celá veža demontuje, pričom 95 percent materiálov, vrátane lopatiek, je následne pripravených na recykláciu. Po odinštalovaní turbín môže byť lokalita rýchlo a efektívne vrátená do pôvodného stavu,“ hovorí Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie z SPP.
Veterné parky sú navrhnuté tak, aby neznehodnocovali okolité prostredie a zároveň efektívne využívali dostupný priestor. Pod turbínami je možné pestovať plodiny alebo ich využiť ako pastviny, čo znamená, že neobmedzujú poľnohospodársku činnosť. „To je veľká výhoda veterných parkov oproti fotovoltickým elektrárňam,“ dopĺňa Jamborová.
Veterná energia ako súčasť našej budúcnosti
Okrem záväzkov v záujme ochrany životného prostredia Slovensko smerom k veternej energii tlačia aj firmy, ktoré prinášajú do našej krajiny investície a prácu pre ľudí. Práve tie trvajú na tom, že časť dostupnej energie musí pochádzať z vetra alebo slnka.
„Ak chceme prilákať na Slovensko významné spoločnosti, je nevyhnutné ponúknuť im energiu z obnoviteľných zdrojov, primárne z vetra alebo slnka. Investori to doslova vyžadujú, pretože majú stanovené ciele udržateľnosti v rámci svojich stratégií spoločenskej zodpovednosti a tie musia plniť,“ zdôrazňuje význam udržateľnej energie pre veľkých hráčov trhu Tomáš Kupka z SPP.
Spoločnosť SPP má aktuálne rozpracovaných päť projektov veterných parkov v rôznych regiónoch Slovenska, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Navrhované veterné parky zatiaľ nemôžu rozsiahlosťou ani počtom veží konkurovať svojim rakúskym náprotivkom. Na Slovensku má vyrásť len zlomok toho, čo vidíme u našich susedov, avšak aj to postačí na zníženie ročnej produkcie emisií CO2 v porovnaní s elektrinou dnes vyrábanou z fosílnych palív.
„Vieme, že bez veternej energie sa nám bude ťažko držať krok s inými štátmi. Hneď za hranicami máme skvelý príklad úspešnej synergie krajiny a veternej energie, ktorá funguje už viac ako dve dekády a minimálne ďalšie dve aj bude. Verím, že i na Slovensku dáme šancu pokroku,“ nádeja sa Lenka Jamborová z SPP.
Benefity, ktoré prinesie veterná energia Slovensku
1. Stabilné náklady na energiu
S rozvojom veternej energetiky v našej krajine sa stane menej závislá od vývoja cien vstupných surovín potrebných na výrobu elektriny. Veterné parky pomôžu zabezpečiť stabilné ceny dodávky elektriny.
2. Ekonomické výhody pre regióny
Miestne komunity môžu profitovať z príjmov z veterných parkov, napríklad vo forme nižších miestnych daní alebo príspevkov na verejné projekty. To prispeje k rozvoju obcí a zlepšeniu infraštruktúry.
3. Čistejšie životné prostredie
Energia z vetra je obnoviteľná a nevytvára priame emisie skleníkových plynov, ktoré znečisťujú ovzdušie, vďaka čomu môžeme žiť v zdravšom a kvalitnejšom prostredí.
4. Energetická nezávislosť
Veterná energia znižuje závislosť Slovenska od dovozu fosílnych palív, čo zvyšuje energetickú bezpečnosť krajiny. To znamená tiež stabilnejšie ceny a menší vplyv globálnych udalostí na náš každodenný život.
5. Podpora inovácií a technológií
Investície do veternej energetiky podporujú technologický pokrok a vytvárajú nové pracovné miesta v oblasti inovácií a výskumu. To posilňuje pozíciu Slovenska ako moderného a technologicky vyspelého štátu.
Zaujímavé fakty o veternej energii
– Jedna veterná turbína s výkonom 6 MW je schopná pokryť spotrebu 7500 až 10 500 slovenských domácností.
– Výskum profesora Henrika Skova z Dánska z roku 2023 mapoval dráhy letu tisícok vtákov okolo veterných turbín v Severnom mori. Počas dvoch rokov monitorovania pomocou kamier a radaru nebol zaznamenaný ani jeden úhyn tohto živočíšneho druhu spôsobený veternou turbínou – vtáky sa naučili kopírovať pohyb rotoru a zrážkam prirodzene predchádzajú.
– Najväčší veterný park sa nachádza v Číne, pri púšti Gobi a má 7000 turbín.
– Do roku 2030 bude pracovať v sektore veternej energetiky štyri milióny ľudí, z toho 560-tisíc v Európskej únii.
– Výskumníci z Iowskej štátnej univerzity zistili, že veterné turbíny umiestnené na poľnohospodárskych poliach majú pozitívny vplyv na plodiny (konkrétne kukuricu a sóju), ktoré rastú okolo nich. Turbíny zvyšujú prúdenie vzduchu, čo podporuje odparovanie vlhkosti a znižuje riziko vzniku húb a plesní.
(inz.)