Komentár: Trafený klinec po hlavičke a táraniny mestských poslancov
Aj za pomoci slovenských prísloví a porekadiel by sa dala charakterizovať súčasná situácia v mestskom zastupiteľstve v súvislosti so schátraným hotelom Slovan. Ten mestu do majetku ponúkajú kúpele a poslanci namiesto zaujatia jasného stanoviska k ponuke svoje postoje zahmlievajú nesúvisiacimi zástupnými témami alebo alibisticky mlčia.
Keď som na to poukázal článkom v Piešťanskom týždni, jeden z nich na internete vyprodukoval hysterický text. Ako sa teda v prísloviach a porekadlách píše, trafená hus zagága, alebo obdobne aj jedna z múdrostí vysvetľuje, že mojím článkom bol správne trafený klinec po hlavičke.
Na úvod sa pre tých, ktorí radi tárajú po internete o nejakom mýtickom prinavrátení zašlej slávy Piešťanom, vrátim aj k doslova komediálnemu predstaveniu poslancov na septembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Mlčať je zlato
Na základe písomnej ponuky piešťanských kúpeľov na prevod hotela Slovan na mesto za 10 percent akcií kúpeľov, ktoré mesto vlastní, vedenie radnice spracovalo bod rokovania na túto tému do septembrového zastupiteľstva, aby sa poslanci k ponuke vyjadrili.
Poslanecké komické výstupy začali hneď v úvode zasadnutia pri schvaľovaní samotného programu celého rokovania. Dvakrát neúspešný kandidát na primátora, poslanec Tomáš Hudcovič, navrhol bod stiahnuť a na tému Slovana nerokovať. Časť poslancov sa hlasovaním k návrhu kolegu pridala, avšak ich bolo málo a návrh neprešiel. Časť poslancov rokovať podľa úvodného hlasovania chcela, a tak bola k téme očakávaná i diskusia. Očakávaná z dôvodu, že niektorí poslanci o Slovane už roky po internete vypisujú siahodlhé táraniny, avšak žiadna diskusia neprišla a po otvorení bodu rokovania nastalo v sále poslanecké ticho.
Preto opäť zdôrazním – písať poslanecké táraniny o Slovane je emócia na zbieranie „páčikov“ na sociálnych sieťach. Pre piešťanských volených zástupcov však nejestvuje relevantnejší priestor na presadenie záujmov obyvateľov, ako je mestské zastupiteľstvo. Na to im voliči vo voľbách rozdali mandáty. Navyše hotel Slovan je vždy búrlivou témou predvolebných kampaní.
Na zastupiteľstve prišlo však len k vypúšťaniu dymovej clony a snaha o stiahnutie bodu z rokovania, aby sa niektorí poslanci vyhli konfrontácie s ich internetovým táraním. Zrejme vyhodnotili, že v tomto prípade mlčať je zlato a z tejto témy nedokážu na zastupiteľstve vytĺkať politický kapitál.
O čom mlčať nemuseli
Rátajme s tým, že poslanci veľmi dobre ovládajú (aj keď sa niekedy tvária, že nie) finančné možnosti mesta. Každý rok schvaľujú mestský rozpočet a vedia, koľko percent z rozpočtu pridelia na zákonom stanovené povinnosti mesta. Dôverujme ich kompetentnosti, že naozaj vedia, koľko svojím hlasovaním vyčlenia na prevádzku mestských zariadení (škôl, škôlok, športovísk), koľko na sociálnu starostlivosť či na autobusovú dopravu.
A tak stále verme, že veľmi dobre vedia vzhľadom k potrebe, aká malinká časť prostriedkov im v mestskej kase ostáva na bežné opravy či rekonštrukcie ciest, chodníkov, mestských objektov a inej infraštruktúry. Zrejme i preto tieto fakty nie sú štandardnou témou ich internetových diskusií, keďže by museli voličom vysvetliť, že na všetko to, čo im nasľubovali, v mestskej pokladni nie sú finančné prostriedky. Preto niektorí populistickejšie ladení poslanci na svoju sebaprezentáciu hľadajú v iných témach emóciu.
Slovan je emócia
Hotel Slovan emotívnou témou určite je. Na verejnosti rezonuje a je politicky použiteľná. Miestni „aktivisti“ o ňom teoretizujú, predpovedajú mu skvelú budúcnosť a vraj treba len chcieť, lebo podľa ich tvrdení okrem nich to nechce nik. Problém pre populistov nastane, keď aj reálne a nielen virtuálne treba za Slovan prevziať zodpovednosť.
Ponuka leží na stole. Tou je možnosť prevziať za Slovan zodpovednosť za cenu 10 percent akcií kúpeľov, ktorých by sa mesto vzdalo. Poslanci ponuku poznajú.
Vyhlásenie riaditeľa kúpeľov o tom, že termálnu vodu z Kúpeľného ostrova do Slovana nie je možné priviesť, tiež poznajú. Pramene, ktoré sú súčasťou areálu Slovana, kúpele spolu s hotelom na mesto neprevedú a podľa stanoviska kúpeľov zrejme ani nie sú liečivé. To je tiež poslancom veľmi dobre známe.
V akom technickom stave bývalý hotel je, sa stačí pozrieť spoza plota. Na to nepotrebujú poslanci exkurziu. Nehovoriac, že medzi nimi nie je žiaden zázračný odborník, ktorý by vedel len prechádzkou po Slovane zhodnotiť jeho technický stav.
Ak si zadáte do internetového vyhľadávača kľúčové slová „hotely Piešťany“, nájde takýchto zariadení v 28-tisícovom meste v centre či v jeho širšom centre pätnásť.
Rada za 60 miliónov
Čisto laicky z verejne dostupných informácií poslancom skúsim ďalšie informácie doplniť, aby nemuseli byť na zastupiteľstve opäť len potichu.
Privátni majitelia kúpeľov podľa ich stanoviska nevidia ekonomický zmysel v rekonštrukcii hotela Slovan. Jeho opravu majú finančne skalkulovanú na 60 miliónov eur. To je verejne dostupný fakt. Je to suma zhruba dvoch úplné kompletných celoročných rozpočtov Mesta Piešťany.
Hotelu treba dať nejaký úžitkový zmysel. Bez liečivej vody tretie piešťanské kúpele zo Slovana nevzniknú. Iba ak bežný hotel uprostred mesta. Ale ak si zadáte do internetového vyhľadávača kľúčové slová „hotely Piešťany“, nájde v 28-tisícovom meste priamo v centre či v jeho širšom centre dokopy pätnásť zariadení ponúkajúcich obdobnú službu. A to nepočítam menšie penzióny či ubytovanie v súkromí.
Ak teda nechcete tých 60 miliónov z peňazí daňových poplatníkov (prípadný úver sú tiež peniaze daňovníkov) len tak vyhodiť z okna, musíte s hotelom Slovan ísť do konkurenčného boja minimálne s pätnástimi ubytovacími zariadeniami obdobného účelu v privátnom vlastníctve a zarobiť na návratnosť rekonštrukcie a prevádzku.
Financovať to z bežného ročného rozpočtu mesta je matematicky nemožné. Na financovanie z komerčného úveru od privátnych bánk musíte mať ekonomický plán, ako budete úver splácať.
Hľadať na rekonštrukciu Slovana prostriedky z eurofondov je teoretická možnosť, avšak tematická výzva, do ktorej chcete napasovať zámer, musí v prvom rade existovať. Zároveň podmienkou čerpania europeňazí pre samosprávy je, že objekt plní verejnoprospešný účel a nesmú sa v ňom zmeniť vlastnícke pomery spravidla po dobu desať a viac rokov.
Pri eurofondoch netreba zabudnúť ani na skutočnosť, že sa u nich vyžaduje finančná spoluúčasť samosprávy spravidla od 10 do 30 percent. Tak napríklad pri desiatich percentách spoluúčasti zo 60 miliónov na rekonštrukciu Slovana je to spoluúčasť v hodnote síce skromnej, ale úplne novej mestskej plavárne. Tridsaťpercentná spoluúčasť je už objem peňazí, za ktorý by Piešťany vedeli postaviť multifunkčný krytý bazén olympijských parametrov.
Naša fikcia: Slovan ako mestský hotel by zrejme bola téma pre pokračovanie hollywoodskeho thrilleru Mission: Impossible (Misia: Nemožná) s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe.
Z uvedeného vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že Slovan bez liečivých prameňov kúpeľným zariadeniam na Kúpeľnom ostrove a na Teplickej ulici konkurentom nebude. A ako hotel by to v súčasnej ponuke obdobných zariadení v Piešťanoch zrejme bola téma pre pokračovanie hollywoodskeho thrilleru Mission: Impossible (Misia: Nemožná) s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. To je čisto naša redakčná fikcia na uvoľnenie vážnej témy.
Záver
Prednedávnom som si prečítal názor môjho dlhoročného známeho lekára a budem ho citovať: „Pred pár rokmi som mal možnosť občas slúžiť aj na psychiatrii. Absolvoval som vtedy množstvo inšpiratívnych rozhovorov s ľuďmi, ktorí dokázali veľmi presvedčivo hovoriť o svojich zážitkoch. Boli to pacienti s bludmi. Dnes podobných ľudí vidím v politike a na sociálnych sieťach. Bludy premenili na názor a nepočúvajú ich terapeuti, ale národ.“