Nemocnica chce budovu Krošlákovca prenajať, ideálne pre DSS-ku

Chcú si vychovať rezidentov

Počas rozhovoru dostal riaditeľ nemocnice od Piešťanca Vojtecha Pánika aj túto otázku: „Budete hľadať napríklad na interné oddelenie mladých všeobecných internistov?“

Miroslav Jaššo vysvetlil, že všeobecný internista študuje troška inak: „To je úplne iná atestácia, iný odbor. Robí sa tak, že mladí hneď po škole nastúpia do nemocnice ako rezidenti, nemocnica im môže poskytnúť výučbu. Mimochodom, aj piešťanská nemocnica sa uchádza o to, aby mohla vyučovať rezidentov. Je to výhoda, príde k vám doktor, ktorého platí štát. On tu robí a po štyroch-piatich rokoch, keď získa atestáciu, by mal odísť do obvodu. To isté je aj s pediatrami, len rozdiel je v tom, že pediater ‚vyrobený‘ na oddelení nemocnice je taký istý ako v ambulancii. To je rovnaká atestácia, preto sa snažíme prijímať všetky pediatričky, ktoré sa k nám hlásia. Len tam je nevýhoda, že napríklad v súčasnosti štyri z piešťanských pediatričiek sú na materskej dovolenke. Prijímame všetky, lebo si uvedomujeme kolobeh, že časom budeme musieť nahradiť ambulantný sektor.“

MUDr. Miroslav Jaššo, riaditeľ Nemocnice Alexandra Wintera Piešťany.

Ten, ako je známe, je v Piešťanoch absolútne prestarnutý a ešte do dnešného dňa sa zrejme nenašiel pediater, ktorý by prevzal pacientov po nedávno zosnulej doktorke Márii Trebichavskej. „Momentálne mám v Piešťanoch iba ja dve doktorky s atestáciou pediatria a inak nula. Ak by chcel vojsť niekto do obvodu, musel by mi zobrať moje dve nemocničné lekárky. Uvedomujem si, že my si vychováme doktorky a ony nám odídu,“ skonštatoval riaditeľ. Ako ďalej uviedol, vedenie nemocnice komunikuje s vyšším územným celkom, že v budúcnosti by mohla aj samotná nemocnica otvoriť detské ambulancie: „Ale ako vravím, momentálne nemáme na ne kapacitu, lebo mladé doktorky idú na materské a nemôžeme otvoriť ambulanciu s tým, že za pol roka ju budeme zatvárať. To sa nedá.“

Nielen on si spomína, keď v Piešťanoch v dávnejších dobách nastal v zdravotníctve problém, lebo neboli peniaze na nič. Okresával sa personál, neprijímali sa noví lekári. „Na detskom oddelení robilo päť doktoriek, vtedy mali dajme tomu štyridsať rokov, boli po materských dovolenkách. Na pediatriu sa roky-rokúce neprijal nik, na iné pozície sa takisto nik neprijímal. Preto máme v nemocnici obrovskú dieru, niet tu prakticky lekárov v strednom veku. Máme starých doktorov a potom mladých po atestáciách, čiže 33-ročných, a medzitým je generačná diera. Interné oddelenie je toho príkladom, kde je veľmi mladý kolektív a stredná generácia úplne absentuje. A tak to ide zaradom. Na každom oddelení chýba stredná časť lekárskeho personálu. Voľakedy sa hovorilo – lekári, čo sú tu, to obriadia, noví sa prijímať nebudú, stojí to peniaze. A čo sa týka obvodných lekárov a pediatrov, tí boli v tom čase vo vysoko produktívnom veku. Vtedy bol totiž aj obrovský problém otvoriť si ambulanciu, to sa jednoducho nedalo. Ak by ste si chceli otvoriť vlastnú ambulanciu, lekár by vám povedal: ‚Dobre, dajme tomu, že za 70-tisíc vám odstúpim moje zdravotné karty.‘ Tomu sa vôbec nečudujem, pretože je to ich chlieb, systém po roku 1989 na toto však nemyslel. Teraz je situácia iná. Lekári starnú, niektorí zomierajú a kto ich má nahradiť? Už by aj porozdávali karty, len nieto komu.“

Mladých by mohol motivovať aj kraj

Na otázku, akú má podporu pri výchove mladých lekárov, riaditeľ nemocnice odpovedal: „Podporu kolektívu lekárov mám, mesto sa do zdravotnej starostlivosti nemieša, no kraj by mohol vyvinúť vyššiu aktivitu. Tam plynú peniaze z daní, ktoré idú na rozpočet vyššieho územného celku. Kraj by tiež mohol prilákať lekárov so slovami: ‚Poďte robiť do nášho kraja, dostanete výnimočne toto či toto.‘ Lebo sú kraje, napríklad Trenčiansky či Žilinský, ktoré majú svoje vlastné nemocnice a vyššie územné celky ich finančne zabezpečujú. Čiže, povedal by som, uvedené kraje majú isté bremeno. Trnava však toto bremeno nemá, vyšší územný celok krajské nemocnice predal. Fakultná nemocnica v Trnave je totiž štátna, dotovaná zo štátneho rozpočtu. Ale tri nemocnice, ktoré patrili Trnavskému samosprávnemu kraju, teda v Galante, Dunajskej Strede a v Skalici, do ktorých bolo treba dávať peniaze, kraj pustil súkromníkom. Keďže finančnú kotvu odstrihli, pretože do nemocníc musel kraj dávať obrovské peniaze, tak tie teraz ostali niekde v rozpočte, veď ľudia dane odvádzajú stále rovnako,“ zamyslel sa doktor Jaššo.

Na margo toho ešte dodal: „Čítal som článok o tom, ako by sa Trenčiansky kraj chcel tiež zbaviť svojich nemocníc. V ňom sa píše, že za posledných desať rokov kraj investoval do troch svojich nemocníc 60 miliónov eur, to je na jednu nemocnicu 20 miliónov. Ak sú tieto čísla pravdivé, znamená to, že piešťanská nemocnica a piešťanský pacient je ochudobnený o 20 miliónov, pretože financovanie máme rovnaké, ale žiadne extra stimuly nedostávame. Aj napriek tejto nespravodlivosti má podľa FinStatu naša nemocnica najnižšie zadĺženie zo všetkých nemocníc na Slovensku.“

Okná sú už vymenené, piešťanskú polikliniku čaká aj nové „ošatenie“.

Hospodária s tým, čo si sami vyrobia

V akom stave je ekonomika piešťanskej nemocnice? „Nám ekonomika hospodárenia vychádza dobre. Máme iba tie financie, čo si sami vyprodukujeme. Napríklad za tri roky, čo som vo funkcii riaditeľa, bude hospodársky výsledok ku koncu roka asi päť miliónov eur v pluse. Je to súčet za spomínané tri roky dohromady. Všetky peniaze točíme na investície, lebo stav budov, ktoré máme, je taký, aký je… Klára vila, v ktorej sídli riaditeľstvo, je storočná budova, ďalšia je poliklinika, potom máme zubné stredisko na Nálepkovej ulici, kde opadáva fasáda – to sú nonstop problémy havarijného charakteru, ktoré sa nedajú vyriešiť zalepením páskou. Vyžadujú si vybúrať stenu, natiahnuť komplet novú vodu, potom to rýchlo zahladiť, aby sme mohli o tri dni ordinovať,“ vysvetľuje MUDr. Jaššo.

Čiže pod správu neziskovej organizácie Nemocnica A. Wintera Piešťany patrí nemocnica na Winterovej ulici, Klára vila v mestskom parku, zubné stredisko na Nálepkovej, bývalý doliečovací ústav Krošlákovec či budova bývalej Materskej školy v Zavretom kúte, kde v jednej časti sídli Súkromná základná umelecká škola. „Tam sme už nemalé peniaze dali. V Zavretom kúte sme vymenili a zaizolovali komplet strechu, lebo tanečníkom tam už tieklo. To sú peniaze, ako by som to nazval, nieže do vody, je predsa dobré, že je to urobené pre deti, ale so zdravotníctvom to nemá nič spoločné. V nájme sa nám tieto peniaze nevrátia nikdy. Ale aj do takýchto budov musíme dávať prostriedky a už bol za mnou správca, že by potrebovali vymeniť i okná. Hovorím mu – dobre, na budúci rok vymeníme okná dookola. Tam sú obrovské sklené tabule.“

Všetko pod jednou strechou

Nepočítate s touto budovou pre účely nemocnice? „Doba sa zmenila, zdravotníctvo potrebujeme mať pod jednou strechou. Už si ani neviem predstaviť situáciu, že kedysi detské oddelenie nemocnice bolo v budove súčasného hotela v mestskom parku. Zrazu bude mať dieťa nejaký vážny problém a teraz čo? Röntgen, cétečko, konzíliá či chirurg by ho mal vyšetriť. Je doba, keď všetko toto musíte tlačiť pod jednu strechu. Príkladom môže byť aj Krošlákovec, ktorý bol kedysi doliečovacím pracoviskom. Mimochodom, tam máme viac objektov, ďalšia budova je na Teplickej vedľa potoka Dubová, kde kedysi boli sanitky. V strede je brána a okolo dve budovy. Na oboch, ktoré nám ‚spravovali‘ bezdomovci, sme vymenili komplet okná od Teplickej ulice. Teraz sme objekt ponúkali do nájmu. Prihlásila sa istá firma, ktorá by mala záujem urobiť si tam obchod. Uvažovali sme, či tam neurobíme bytové jednotky pre našich nových mladých lekárov, aby sme im nemuseli platiť nájmy, len chce to všetko čas a našich stavebníkov by som potreboval nie dvadsať, ale päťdesiat, aby stihli urobiť všetky uvažované projekty. Z hlavnej budovy Krošlák vily sa uvažuje ako o domove sociálnych služieb (DSS). Priľahlá záhrada je zaujímavá, bola by pre domov dôchodcov vhodná. Len to sú všetko veci, ktoré nie sú úplne spojené s nemocnicou. Vieme to spraviť aj v našej réžii, ale keby niekto prišiel s návrhom, že budovu vezme do dlhodobého prenájmu a vybaví si projekt, určite ideme do nájomnej zmluvy. Ale aby sme my začali Krošlákovec riešiť vo vlastnej réžii, hľadali a získali personál, vložili tam veľké množstvo energie, vytvorili akoby oddelenie nemocnice, a to všetko pritom, ako sú v súčasnosti nastavení rodinní príslušníci a všetky okolnosti – že teraz pacienta zoberiem z nemocničného lôžka a odveziem ho na Krošlákovec na doliečenie a možno aj dožitie… Nie je tam laboratórium ani röntgen či sono. To už je trošku komplikované. DSS-ky by malo riešiť mesto. A čo sa týka budovy Krošlákovca, je prioritným majetkom štátu, ktorý je z našej strany nepredajný,“ odpovedal riaditeľ.

Nemocnici A. Wintera teda vzniká bremeno – je to jej budova, no je nepredajná. Nemocnica ju môže, ba aj chce prenajať. „Prioritným majetkom štátu je i Klára vila, kde sídli riaditeľstvo nemocnice, no napríklad poliklinika nie je. Ak by správna rada našej nemocnice zahlasovala, že ju predáme, pôjde na predaj. Ale ‚Krošlák‘ nie sme schopní predať, to isté i zubné stredisko na Nálepkovej. Budova je plná, poloha je dobrá. Máme urobený celý projekt na zateplenie a rekonštrukciu a čakáme na výzvu z eurofondov alebo z plánu obnovy. Budeme oprávneným žiadateľom, lebo už jednu žiadosť sme mali a naša nezisková organizácia tam nespadala. Aj sme si robili projekt, aby sme mali všetko pripravené, keď vyjde výzva. Teraz má nejaká vyjsť, uvidíme, tam by sa Nálepkova i Klára vila dali prihlásiť. Lebo napríklad na Klára vile, ktorá je historickou budovou, musíte dodržať všetky náležitosti. Jedno okno, ktoré vymeníte, môže vyjsť odhadom aj na päťtisíc eur.“

A čo vybavenie nemocnice prístrojovou technikou… „Jeden röntgen je v nemocnici, ďalší digitálny je na poliklinike. Tým, že sme tam presťahovali ortopedické ambulancie, vznikol obrovský tlak. Röntgen prestáva stíhať. Sú tam pľúciari aj iní lekári, ktorí ho nevyhnutne potrebujú. Už máme rozbehnutú súťaž na nákup ďalšieho röntgenu, bude umiestnený na chodbe polikliniky, kde niekedy dávno bola rádiodiagnostika. Tam ideme otvárať nové röntgenové pracovisko. Takže na poliklinike budú dva röntgeny a tam chceme dať aj už vysúťažený sonograf. Aby napríklad ambulantná sféra posielala pacientov na sono nie do nemocnice, ale na polikliniku, kde si pacient zaparkuje a nemocničný sonograf bude slúžiť našim oddeleniam,“ uviedol riaditeľ.

Chystajú výkonnú rezonanciu

Dozvedeli sme sa aj ďalšiu novinku. „Pre magnetickú rezonanciu držíme miesto na prízemí vľavo. Keď sme podali žiadosť na prístroje z plánu obnovy, bolo nám povedané, že podmienky sme splnili, ale majú veľmi veľa projektov, takže sme v čakacom zozname. Prešiel nám len jeden sonograf, ktorý pôjde na polikliniku. Čo sa týka rezonancie, komunikujeme s istou súkromnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje magnetické rezonancie po Slovensku. Je to veľký hráč, ktorý by si rád otvoril u nás na poliklinike svoje silné pracovisko. Ak ho súkromníci otvoria, pre Piešťany to bude super!“ dodal na záver Miroslav Jaššo.