Bývalí futbalisti klubu River Plate spomínali
Pri príležitosti prvého výročia spomienky na Ivana Románka a 11. výročia spomienky na Daniela Románka, hráčov klubu River Plate, sa v sobotu 21. septembra uskutočnilo stretnutie bývalých hráčov Malej piešťanskej futbalovej ligy (MPFL).
Klub River Plate založila v roku 1980 pätica nadšencov futbalu z vtedajšieho Prednádražia: František „Cuco“ Mayer, Milan Tretinár, Jozef Benko, Peter Molo a Pavol Uhrín. Prvých osem ročníkov odohral v II. MPFL, ktorá sa hrávala na Floreáte na ihrisku Macabea. V roku 1988 prišlo k zmene v štruktúrach klubu. Na zápasy vtedy chodilo aj 15 hráčov, no hrať mohlo len šesť + brankár. Z tohto dôvodu sa mužstvo rozdelilo na River Plate I a River Plate II. V „jednotke“ ostala prevažná časť zakladajúcich členov, ktorá odohrala zopár ročníkov II. MPFL až do svojho rozpadu.
Do „dvojky“ Cuco Mayer a Ivan Beitl postupne zlanárili viacero hráčov, medzi ktorými boli hlavne chalani z Floreátu – Ivan a Dano Románkovci, Ludvíčko Kubán, Tónko Valovič či Peter Mikuda. River Plate II v ročníku 1988/89 skončil v II. MPFL na druhom mieste a hral neúspešnú baráž s Ajaxom o postup do I. MPFL. V ďalšom ročníku už II. MPFL suverénne vyhral a postúpil do I. MPFL, ktorá sa hrávala na Lide.
Po zániku River Plate I mužstvo postupne nastupovalo pod názvami River Plate, Wiki River Plate a AG River Plate. Prvú ligu sa klubu nikdy nepodarilo vyhrať, no v sezóne 1992/93 skončil na druhej priečke. O to viac sa mu darilo v pohárových zápasoch, keď trikrát získal Piešťanský pohár, dvakrát v ňom skončil tretí. Okrem toho raz vyhral zimný turnaj mestskej ligy v hádzanárskej hale a po jednom triumfe si pripísal aj v Oáza Cupe a Kazačok Cupe.
Počas tohtoročnej stretávky, ktorá sa koná pravidelne každý rok koncom septembra, sa odohral priateľský zápas, ktorý sa skončil zaslúženou remízou 2:2. Najlepším strelcom bol najmladší hráč stretnutia, sedemročný Teo Řepka. Jeho sestra Ella sa zasa blysla premenenou penaltou v rozstrele po zápase. Góly deti darovali do nebíčka dedkovi Ivanovi a ujovi Danovi.
Po zápase sa účastníci stretnutia presunuli do bufetu Dino, kde pri guláši a pive spomínali na všetko možné, čo zažili počas duelov mestskej ligy, ale aj po nich pri pivových rozboroch v Kruhovke, Kantíne, Srdiečku, Športhoteli, u Doda či u Poľovníka. Vlasy futbalistov postupne šedivejú, telo sa zaokrúhľuje, ale spomienky zostávajú pevne zakorenené v ich hlavách.
Odpočívajte v pokoji, Ivan a Dano Románkovci, ale aj Noro Kúdela, Miro Bubela a Jano „Koleso“ Klečka, ktorí sa na nás pozerajú už len z riveráckeho neba.
František Mayer
