Motyka je všeliek
V noci už máme pozatvárané okná, lebo chlad, ktorý prišiel po ničivých dažďoch a povodniach, vstúpil do každého príbytku. Domácnosti, ktoré môžu, si zapli kúrenie.
Som z tých ľudí, ktorí o problémoch, starostiach a vážnom stave radšej nechcú počuť. Keďže mám empatickú povahu, ubližuje mi všetko zlé a problematické. Čo však chcem povedať s plnou vážnosťou, je, že teraz nastal čas, aby všetky poisťovne s maximálnym nasadením vyriešili a pomohli ľuďom, ktorým veľká voda poškodila príbytky, vzala strechu nad hlavou.
Je dobré, že armáda na facebookovej stránke uverejňuje príspevky, kde jej príslušníci zasahujú v kritických oblastiach. Ďakujeme hasičom naprieč krajinami, kde veľká voda ohrozila životy, že brodiac sa v búrlivej riave riek, ktoré vyšli zo svojich korýt a potrhali hrádze, sa často s nasadením vlastných životov zasadili za životy iných. To sú súčasní hrdinovia, ktorí by iste priali svoje hrdinstvo oceniť aj na výplatnej páske. Ja viem, oni to robili z vyššieho princípu človečenstva, no jedna obálka a pevný stisk ruky nadriadených by ich isto potešili.
Neviem, čo by som ešte o jeseni povedala. Jablká aj hrušky nám cupkajú na zem a my ich nestíhame oberať. Moji starí rodičia, ba aj rodičia by sa obrátili v hrobe, keby tú spúšť videli. Už mám zavarené kompóty, džemy, šaláty, sirupy i pestá a priznám sa, už sa mi to ani do špajze či pivničky nezmestí. A tak rozdávam – raz tomu, inokedy ďalšiemu kamarátovi či susedovi. Nech si aj oni užijú plody zeme nestriekané už desaťročia.
Ako to vlastne tí naši dokázali? Tak, že zasadili stromy, ktoré odolávajú chorobám? Alebo stromy cítia, že nemáme na ne čas a radšej sa chúďatká samy ošetrujú? Teraz si pripadám ako dezolát, ktorý vraj ničomu nerozumie, je málo vzdelaný a otvorene kritizuje aj to, čomu nerozumie. Ja však nekritizujem nikoho, iba seba za lenivosť, že nevezmem do ruky vedro a každý deň to popadané ovocie nenahádžem do sudov na kvas. Ja sa iba čudujem, kde sa podel sedliacky rozum.
Často sedím s mobilom v ruke a rolujem… a rolujem. Prečo? Čo som celkom osprostela? Ale zrazu – pri jednom z putovaní po online priestore sociálnych sietí – som objavila obrázok starej zodratej motyky s popukanou rúčkou. Celkom takú istú máme doma v šope. Bol pod ňou text: „Motyka – tajomstvo zdravia a vitality, ľudový liek na všetky neduhy. Používa sa od marca do septembra. Lieči nudu, lenivosť, hnev, bolesti chrbta a všetky boľačky dnešnej doby, spôsobené vysedávaním na Facebooku. Výhody používania: Spíte ako bábätko.“
No čo, idem do šopy, prepáčte, že už viac dnes nenapíšem.
