Dom počasia – piešťanská meteorologická stanica, podarí sa zachrániť zaujímavý historický objekt? 

V druhej polovici 19. storočia boli meteorologické stĺpy osadené v mnohých európskych mestách. Záujem bol enormne veľký, každý záujemca však nedisponoval prostriedkami na umelecké vyhotovenie projektu meteostanice, preto prikročili k praktickému riešeniu využiť katalógovú ponuku. Atraktívna a výborne medializovaná obchodná stratégia umožnila masívny predaj po celej Európe. Mestá, kúpele, zimné strediská, ale aj mnohé hotely podľahli módnej vlne a zakúpili si rôzne varianty ponúkaných meteorologických stĺpov. Najväčší rozmach ich osadzovania nastal na prelome 19. a 20. storočia.

Príbeh piešťanskej meteorologickej stanice sa začína jej inštaláciou, ktorá bola realizovaná v predvojnovom období (prvá svetová vojna) na prelome storočí. Kúpeľná veľkoobec Piešťany snažiac sa držať európsky trend a prilákať návštevníkov dopriala verejnosti katalógovú formu meteorologického stĺpa renesančného vzhľadu s osadením základného prístrojového vybavenia na prezentáciu počasia. V skrinke umiestnenej v skelete z liatinových blokov bolo viacero meteorologických prístrojov, najmodernejších vo vtedajšej dobe. Teplomer s hodinami, maximálny a minimálny merač teploty, hygrometer, záznamový barometer, indikátor búrky s tabuľkou poveternostných údajov boli súčasťou aj piešťanskej dobovej meteostanice. 

Zaujímavosťou sú aj detaily liatinových častí, vrchné ozdobné rámy s groteskou a kvetmi, štyri mýtické bytosti podopierajúce striešku, chýbajúca najvrchnejšia časť strechy – veterná ruža s vlajkou, spodný portál s ozdobnými vetracími mriežkami a štyri renesančné podporné stĺpiky. Katalógový predaj prevádzkovala firma Heinrich Kappeller z Viedne, vyrábajúca rôzne meteorologické prístroje. Vo svojich katalógoch ponúkala kompletizované „domčeky počasia“ hlavne v rámci Rakúsko-Uhorska. Liatinové skelety na umiestnenie skriniek s prístrojmi vyrábala prevažne zlievareň firmy Johan Friedrich Mack vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku. V žiadnom prípade nešlo o lacnú investíciu a luxusný katalógový meteostĺp si mohli dovoliť len nároční zákazníci, finančne silné radnice, spolky, hotely a iné inštitúcie. 

Jednou zo zaujímavostí zo súčasnosti, ktorá úzko súvisí s piešťanskou meteorologickou stanicou, je existencia jej katalógového dvojčaťa v neďalekom rakúskom historickom lyžiarskom stredisku Semmering. Tento objekt mal viac šťastia, prešiel precíznou reštaurátorskou úpravou, je zaradený medzi kultúrne pamiatky a stal sa jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcii nádherného horského mestečka. Od piešťanského dvojčaťa sa líši farebnou úpravou, veternou ružou a vlajkou, ktorá sa počas desaťročí z tej našej stratila, originálnymi prístrojmi a neporovnateľnou starostlivosťou o objekt.

Treba si uvedomiť, že vyše 100-ročná piešťanská historická meteostanica je v kritickom stave. Nedostatok záujmu a financií spôsobil jej žalostný stav. Rozsiahla korózia, neodborné opravy a úpravy spejú k jedinému výsledku. Je nutné sa zamyslieť, či si táto malá technická pamiatka nezaslúži viac pozornosti a kvalitnú opravu z rúk odborníkov – reštaurátorov. Prežila obe svetové vojny, mnoho iných bolo zničených počas dvoch vojen a následne nezáujmu spoločnosti. Je malý zázrak, že v našom meste máme možnosť ešte aj dnes obdivovať tento unikátny dôkaz histórie mesta.

Pracujeme na realizácii prednášky s množstvom konkrétnejších a obsiahlejších informácií, zaujímavostí, fotografií a podrobností o tomto nevšednom objekte – historickom „dome počasia“ v Piešťanoch. Je dôležité, aby sme pochopili výnimočnosť tejto pamiatky, ktorá sa mám stráca pred očami.

Podarí sa zachrániť piešťanskú historickú meteorologickú stanicu?

Mgr. Renáta Bieliková, historička, foto: autor/internet