Chtelnica: Neďaleko rodinného domu našli škorpióna
Naša čitateľka z Chtelnice objavila neďaleko domu nevítaného hosťa – malého škorpióna. Požiadala nás, aby sme túto informáciu zverejnili aj s pripojenými fotografiami a zároveň upovedomili verejnosť, že aj takýto pavúkovec sa môže vyskytovať v našich končinách.
Karina Brisudová z Chtelnice uviedla: „Chcela by som vás informovať, že v obci Chtelnica bol v pondelok 22. júla nájdený malý škorpión. Keďže sme neboli nikde na dovolenke a škorpión bol v blízkosti rodinného domu, chceme sa informovať, či nemôže byť zatúlaný, keďže tento druh sa u nás bežne nevyskytuje, a ani nevieme, či je jedovatý.“
Škorpióna identifikovala prírodovedkyňa Romana Gregoričková, ktorá študovala zoológiu a venuje sa i entomológii. „Je to naozaj škorpión, po slovensky sa im hovorí aj šťúr. Presný druh si netrúfam určiť, dosť sa podobá na šťúra karpatského (Euscorpius carpathicus), ale ten žije len v Rumunsku. Na Slovensku sa zatiaľ oficiálne škorpióny nevyskytujú, ale žijú bežne v južnej Európe (napr. Euscorpius italicus sa naňho tiež podobá), v Čechách majú zasa Euscorpius tergestinus, takže je možné, že už tu je dostatočne teplo, aby sa sem dostali aj prirodzene. Taktiež ho sem mohol niekto zavliecť z dovolenky, prípadne ušiel z chovu. Jedovatý je, to je každý škorpión, ale netreba panikáriť, jeho jed pre človeka nie je nebezpečný. Teda aspoň európske šťúry nie sú natoľko jedovaté. Ak je zavlečený z Afriky alebo Ameriky, môže byť nebezpečnejší. Ak ste našli len tohto jedného, je dosť možné, že niekomu ušiel, netreba ho zbytočne chytať.“
Fotografie sme poslali aj prírodovedcovi z Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, Tomášovi Mlynskému, ktorý takisto potvrdil, že ide o škorpióna, a požiadal nás o kontakt na nálezkyňu, aby ho odchytil.
Chceme poprosiť našich čitateľov, aby tieto informácie šírili, možno sa článok dostane aj k teraristovi, ktorému škorpión ušiel.
Európske druhy nie sú pre zdravého človeka nebezpečné
Šťúry alebo škorpióny (Scorpionidea, Scorpionoidea) sú rad pavúkovcov. Šťúry sa prispôsobili životu na súši veľmi dávno, asi už v silúre (pred viac ako 400 miliónmi rokov), patria teda k najstarším suchozemským živočíchom.
Ich telo je pomerne veľké (2 – 16 cm), podlhovasté, zložené ešte z väčšieho počtu somitov. Hlavová časť má niekoľko párov ocelli a dva páry dvojvetvových končatín – krátke chelicery a mohutné pedipalpy podobné račím klepetám, s ktorými však nie sú homologické. Bruško je segmentované, dvojdielne. Zadná zúžená časť sa ohýba nazad nad telo a končí sa pazúrikovitým bodcom (stilet) s jedovou žľazou. Na spodnej strane bruška sú štyri páry štrbinovitých stigiem, ktoré sú vyústením pľúcnych dutiniek. Vylučovacími orgánmi sú koxálne nefrídie. Oplodnenie sa uskutočňuje spermatofórmi. Vývin je epiméria a častá je živorodosť (viviparia).
Šťúry žijú najmä v teplých krajinách a sú to nočné živočíchy. Známych je vyše 1200 druhov. V južnej Európe a na Balkáne je hojný Euscorpius italicus, okolo Stredozemného mora Buthus occitanicus. Pozoruhodná bola izolovaná populácia Euscorpius carpathicus pri Slapskej priehrade v stredných Čechách – severná hranica jeho areálu prebieha stredným Rumunskom. V tomto prípade šlo pravdepodobne o introdukciu teraristami. V súčasnosti sa tu druh už nevyskytuje.
Bodnutie európskymi druhmi nie je pre zdravého človeka nebezpečné, výnimkou však môžu byť alergické osoby alebo malé deti. Niektoré tropické druhy sú však nebezpečné a vyskytli sa aj letálne prípady. Najväčším šťúrom je africký Pandinus imperator, dlhý až 18 cm. Napriek svojej veľkosti a hrozivému výzoru vôbec nie je nebezpečne jedovatý.
Wikipedia
