Piešťanec Tomáš Vaněček si to cez „fitnesko“ namieril do šoubiznisu
Tomáš Vaněček sa narodil sa v Piešťanoch, má 36 rokov, ale pre rôzne ponuky filmových spoločností, modelingových i reklamných agentúr, výtvarníkov či fotografov žije v Bratislave. To aby bol pri zdroji obživy. Všestranný fitness model sa totiž podobne ako Arnold Schwarzenegger dostal z posilňovne do filmového šoubiznisu. Ako komparzista účinkoval v mnohých filmoch a seriáloch. A nielen to. Popritom učil angličtinu, venoval sa tantrickým masážam či tvorbe YouTube videí. Prečítajte si náš rozhovor s týmto sympaťákom. Nudiť sa určite nebudete.
Ste fotogenický, máte „tehličkové“ telo a možno aj kus šťastia na komparzy do filmov či seriálov. Stali ste sa mužom, ktorý vie pózovať pred kamerami, objektívmi fotografov i plátnom výtvarníkov a maliarov, ba dokonca ste sa venovali tantrickým masážam. Čo z toho bolo na začiatku vašej kariéry a ako ste sa postupne prepracovali k ďalším ponukám?
Prvá bola tantra, ale dostal som sa k nej ako zákazník. Jedného dňa som si písal s babami na pokeci a prišla mi správa s ponukou na masáž. Keď som si prečítal, aké má účinky na telo, energiu, psychiku či hormóny, povedal som si, že to chcem. Sadol som do auta a išiel do Galanty. V ten deň som sa stal závislým od masáží a akýchkoľvek iných wellness procedúr, čo je však v rámci fitness životného štýlu aj veľmi dobré. Neskôr som sa zoznámil s tantra masérkou v Bratislave, ktorá mi ponúkla možnosť byť figurantom, čiže bol som modelom na kurze tantra masáže. Neskôr som si kurz urobil aj ja.
Pravá tantra je životný štýl, cesta, je to aj o tancoch, miliónoch rôznych spiritualistických prvkov. A to som sa príliš nemusel niekde „vlniť“ pri tej čudnej hudbe a cinkaní zvončekov :), hoci je to zaujímavé. Mňa viac baví prečítať si niečo zo sveta biohackingu, medicíne dlhovekosti (longevity/antiaging) a podobne, takže masážam som sa venoval iba veľmi okrajovo.
Ako ste sa dostali k pózovaniu v ateliéroch výtvarníkov?
Raz som čítal inzerát Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, že hľadajú ľudí, ktorí by im slúžili ako modely. V tej dobe som bol stále za počítačom, prišlo mi to ako dobrá príležitosť zažiť niečo nové v spoločnosti mladých báb, vrátiť sa do mladosti. Vnímal som to jednak ako socializovanie sa, ale hlavne ako motiváciu na sebe makať, a to hlavne v ťažších obdobiach, keď som potreboval mať pocit, že sa na niečo pripravujem. Chcel som byť súčasťou niečoho, kde sa to dá predať, niečoho, čo len tak niekto bežne nerobí, ale na klasickú kulturistickú súťaž ma to neťahalo, lebo tam musíte mať extrémne prísnu diétu, byt vysušený do detailov a nikto tú drinu nezaplatí. Dajú vám kýbel proteínu a dovi-dopo. Samozrejme, dá sa vypracovať si telo, ale väčšinou nie naturálne, a ja nechcem brať anabolické steroidy.
Neskôr som začal robiť pre Paint People v Bratislave, keď boli zážitkové kreslenia pre Ladies nights, rozlúčky so slobodou, oslavy či stretávky. Čiže umenie sa tu snúbilo so zábavou. Pôsobil som aj v Makuki v Trnave a už ani neviem kde všade. Naposledy som bol vo Viedni, kde boli okolo mňa ľudia asi z piatich krajín, lebo to kreslenie bolo pod vedením svetoznámeho výtvarníka Glenna Vilppa, ktorý kreslil pre Walt Disney či Marvel Productions, čo bola dosť pocta… pre neho… (žartujem). Len si to predstavte, jedna žena tam bola až z New Yorku. Bolo tam tiež fotenie najprv vďaka TFP skupinám na Facebooku, kde si viete dohodnúť, že vám urobia zdarma, dá sa povedať, profesionálne fotky s tým, že fotograf si ich za odmenu nechá vo svojom portfóliu. A časom už nie že vy potrebujete fotografa, ale fotograf vás, a vtedy aj niečo dostanete zaplatené ako model alebo snímky môžete predávať na sociálnych platformách.
Dnes sú na sociálnych sieťach vysoké nároky na kvalitu, čiže dobrých fotiek nikdy nie je dosť na čokoľvek a človek nikde nevie. Pred dvadsiatimi rokmi, keď som medzi chlapmi brigádoval na stavbe s rožkom v ruke od blata, keby mi niekto povedal, že raz budeš na brigáde s babami v plavkách pri natáčaní reklamy na fitness aplikáciu alebo na Ladies night, povedal by som mu: „Áno, jasne a cválať na Godzille a holiť King Konga, nie?“ 🙂 A teraz je to pre mňa bežná vec. Takže už nevidím nič ako nemožné.
Na ktorú z uvedených aktivít ste obzvlášť pyšný, hrdý a prečo?
Pamätám si, že som sa cítil dosť pyšný či hrdý, keď sme točili televíznu zoznamovaciu šou Take Me Out, bol to jeden z prvých takých zážitkov. Mali sme zadarmo hotel, luxusnú limuzínu a ja som bol na izbe s Emilom z prvých českých Vyvolených. Ale s odstupom času to už tak nevnímam. Na nejakú pýchu a hrdosť by to chcelo niečo väčšie alebo veľa malých projektov. Skôr by som povedal – som hrdý na to, že za posledných 10-15 rokov som stretol asi dvadsať ľudí, ktorí chceli so mnou cvičiť a každý z nich po týždni či po mesiaci skončil pre nejaký rozchod, depresiu alebo ostal pri tráve a alkohole, no ja sa stále držím, aj keď tiež mám pauzy, niekedy dlhé. Napríklad v období rokov 2019-2020 po troch rodinných pohreboch, keď mi odišli mama, babka aj teta, a do toho celé mediálne dramatizované covid obdobie ako z katastrofického filmu ma totálne vyradilo z posilky na hrozne dlho.
Hovorí sa, že šťastena praje pripraveným, je to aj vo vašom prípade tak? Predsa, ak by ste neposilňovali, nekultivovali svoje telo i osobnosť, sotva by asi prichádzali rad za radom uvedené ponuky?
Áno, v podstate je to Schwarzeneggerov model, že cez fitko do filmu atď., atď. Akurát že taká menšia piešťanská verzia mesta snov. 🙂 Ale ten mindset a chtíč dostať sa k niečomu výnimočnému je to iste. 🙂
Stretli ste množstvo známych aj menej známych osobností. Čím vás zaujali, skúste niekoho opísať svojou optikou.
Vždy ma bavilo stretávať známych ľudí, robiť si fotky. Začalo to mojimi obľúbenými speváčkami z 90. rokov na rôznych podujatiach. Napríklad som sa stretol s celebritami, akými sú Olga Maria de Souza zo skupiny Corona, Linda Mertens z Milk Inc, Markéta Jakšlová z Verony. Potom som postretal veľa významných kulturistov vrátane môjho obľúbeného štvornásobného majstra Olympia, Jaya Cutlera, podarilo sa mi zacvičiť si s najúspešnejším slovenským kulturistom Michalom Križánkom alebo s Tomášom Tabačiarom.
Pre wellness Chateau Krakovany sme natočili reklamu s víťazkou súťaže Hlas Česko Slovenska, Ivanou Bagovou, no a na komparzoch som postretal mnoho našich hercov a herečiek, ale s nikým som nestrávil toľko času, aby som ich mohol detailnejšie opísať, vždy je to iba chvíľočka, čas na pár slov či spoločnú fotku. Ale ja som taký, že si viem pokecať aj v šenku pri kofole s hocijakým človekom, aj s bezdomovcom, o bežných pocitoch a myšlienkach zo života. Nie je to tak, že by som bol myšlienkami nonstop v nejakej smotánke, to vôbec nie. Len pri kofole sa dobre sedí, je to jednoduchšie ako cvičenie a nakrájať si šalát namiesto cigarety. Človek ľahko spadne do režimu „mátohy“, bacha na to!
Zrejme v každom z nás sa nachádza kus exhibicionistu a objaviť ho v sebe nebýva zložité, myslím si však, že zložitejšie a ťažšie je vyťažiť z tejto vlastnosti maximum a zostať pri zemi. Ako je to s vami a ako sa vám to darí-nedarí?
Hovorí sa, že keď chceš lietať, pýtaj sa orlov, nie sliepok, a orly nie sú príliš pri zemi. 🙂 Maximum som doposiaľ určite nevyťažil, tak asi sa ešte držím pri zemi, alebo nie až tak vysoko nad zemou. 🙂
Skúste nám vymenovať zopár seriálov a filmov, kde ste pôsobili a v akej scéne či roli vás diváci môžu uvidieť?
Bol som párkrát v seriáloch Kriminálka Kraj, Dunaj a Mama na prenájom, raz v Policajných prípadoch, vo filmoch Za sklom, kde som pár sekúnd robil Marošovi Kramárovi maséra. Vidno ma aj vo filmoch Správa, Nech je svetlo, Stand Up, v reklame pre Billu „Neskrývajme naše kvality“, v reklame na Fitshaker, ktorá je ako výzva na letnú formu. Len problém je, že ja nikdy neviem, kedy bude diel, kde sa mihnem, a už si to ani nezapisujem. Nechce sa mi po tom pátrať, pretože nám skoro nikdy nepovedia, ako sa volá časť a kedy bude odvysielaná. Mimochodom, televízor už roky nemám. Je toho toľko, čo sledujem na nete, že nestíham ani to. K tomu pridám sociálne siete, písanie si s ľuďmi, telku by som už vôbec nestíhal.
Pre človeka je nahota prirodzená, veď nahí sa narodíme, a napríklad aj pri plávaní v mori či v rieke sa človek cíti najlepšie bez plaviek. Nič ho neomína, nič si nemusí zapravovať. No postaviť sa ako Adam pred Evu – pred študentov, študentky výtvarných umení či iné skupiny ľudí chcelo zrejme dosť odvahy. Ako ste ju našli a čo ste pritom cítili? Bol to ostych alebo už profesionalita…
Jedna maliarka mi raz povedala: „To je akoby vás hladili očami.“ A je to tak nejako. Keď som mal 15 rokov, chodili sme dosť do barov, šenkov a tak. Vždy iba chalanské partie, boli sme skoro všetci malí, chudí, nevýrazní. Nestávalo sa, že by po nás pokukovali baby. Možno to má nejakú súvislosť, že som si tým kompenzoval to, čoho som si v mladosti príliš neužil. Toto je opačný extrém, že ste ako vec vo výklade alebo ako kulturista na pódiu, na ktorého pozerajú tisíce ľudí. Ale toto je lepšie v tom, že ja som mal skoro vždy iba ženské publikum, čiže som to vnímal tak, ako keď idete do postele s niekým. Tiež to beriete skôr ako niečo príjemné a niežeby ste sa hanbili (keď neberieme do úvahy ženy, ktoré chcú tmu). 🙂
Navyše som bol zvyknutý na nahotu z tantra masáží, ale inak som v mnohých situáciách hrozne hanblivý a introvertný. To sú situácie, kde zasa iní sú extroverti a exhibicionisti. Napríklad som sa vždy hanbil ísť na parket tancovať, v škole odpovedať pred tabuľou, takže to mám také zmiešané. Ale keď ste spomínali plávanie, tak to hej, každá baba by mala v lete aspoň občas ísť na nuda pláž. Podľa mňa vyzerá hrozne, keď je človek celý krásne opálený, no dá si dole nohavice a tam – biely trojuholník a ešte nedajbože týždňové strnisko, za to by som sa hanbil aj sám pred sebou. 🙂
Mimochodom, nebýva vám zima, keď dve-tri hodiny pózujete v nejakých priestoroch, kde ani nemusí byť zima, ale bez trička a nohavíc je… Čo vtedy robíte?
Všade sú prenosné ohrievače, ešte sa mi nestalo, že by na to niekto zabudol. A keby mi bola zima, minulo by sa menej farby – viete, ako to myslím? 🙂 A to by mi bolo nepríjemnejšie ako zima. 🙂
Porozprávajte nám o sebe viac. Čím ste sa kedysi chceli stať, v akých školách byť, čo z toho sa stalo a čo ostáva v rovine nesplnených snov, ktoré si však splniť chcete a ako k nim chcete dospieť?
Keď som bol maličký, chcel som byť všeličím možným ako väčšina detí. V pätnástich rokoch som mal také myšlienky, že budem motocyklový kaskadér, majiteľ nočného klubu, kde by som si pozýval dídžejov a interpretov zo zahraničia, a také kadečo. Realita bola však o dosť nudnejšia, vyučil som sa za kuchára, ale dlho som pritom nevydržal, bývalo mi zle z kuchýň. Nezvládal som stres – stále sa ponáhľať s prípravou jedál. Vždy, keď som sa porezal, popálil, potil sa v lete nad horúcim horákom, platničkou, strašne som hrešil.
Počas voľna som sa stále doma len váľal, lebo po 12 hodinách na nohách v horku som bol vždy K.O. Bol som chudý, preto som aj začal potom cvičiť. A celkovo mi gastro prišlo neoriginálne, fádne, keďže kuchárov je všade milión. S nástupom internetu som veľmi chcel byt youtuberom alebo influencerom ako dnes 90 percent mladých. Zo snov z detstva mi nezostalo nič zaujímavé. Skôr by som chcel ešte mať viac ponúk na honorované fotenie alebo dosiahnuť nejaký online pasívny príjem, napríklad z takzvaných „affiliate“ linkov. Uvidíme, všeličo sa dnes dá, teraz nastupuje umelá inteligencia, dá sa všemožne využiť.
Pred pár rokmi som rozmýšľal aj nad fitness trénerstvom, ale už to nechcem, pretože fitness biznis je v tejto dobe chaos. Čokoľvek poviete, napíšete, hneď sa na vás vyrojí tisíc iných odborníkov s odlišnými informáciami, štúdiami, skúsenosťami, názormi. A mne sa ozaj nechce bojovať s celým svetom a ešte dokopávať ľudí, ktorým sa nechce cvičiť. Mám dosť roboty sám so sebou. Skôr by som chcel mať pokoj a pohodu.
S modelingom i pôsobením v kinematografii či v inej vašej činnosti býva niekedy problém skĺbiť svoje povolanie, zamestnanie hlavne z časových dôvodov? Darí sa vám to?
Keď som robil v oblasti predaja a poradenstva s výživovými doplnkami, mal som veľa voľných dní, takže niečo sa dalo. Momentálne to mám ako hlavnú náplň, snažím sa chodiť stále a všade, kde sa čo ponúka. Schválne som si počas tohtoročnej zimy povedal, že budem doma, aby som sa mohol všade hlásiť a zistil, koľko toho môžem reálne stihnúť za mesiac aj s foteniami a pózovaniami v Bratislave či inde na Slovensku, alebo vo Viedni…
Mal som ísť do súťaže Heslo, ale pokašľal som casting, slabo som si naštudoval pravidlá. Popritom si privyrábam online doučovaním angličtiny, čo má výhodu, že si môžem urobiť čas, ako chcem. Ale priznám sa, skôr by som rád urobil online kurz, lebo dokola vysvetľovať novým a novým ľuďom, že „do“ sa mení na „does“ a „have“ na „has“ a podobne je väčšia nuda, ako som si myslel, a obzvlášť s deckami, ktoré sú mysľou na TikToku. 🙂
Ak by ste sa mali znova narodiť, kde by ste chceli žiť? A ako?
Ťažko povedať. Páči sa mi predstava miest ako Dubaj, New York, Miami, ale aj Bali, Bora Bora a milión kadejakých ostrovov, predstava jednoduchého života – oberať si tropické ovocie a cvičiť pod palmou. Žiť ako Adam a Eva v raji, čo je opačný extrém, alebo najlepšie je byť v Hollywoode, tam získať úlohu nejakého superhrdinu, zarobiť milióny a potom ísť na ten ostrov. 🙂
Čo ste si kúpili za svoj prvý honorár?
Nespomínam si, ktorý bol prvý, ale Take Me Out bolo jedno z prvých angažmánov. Kúpil som si športové doplnky výživy, navštívil wellnessy, niečo som minul v Prahe, lebo som následne išiel za babou, s ktorou som tam bol v kontakte počas natáčania a tak…
Skúste niečo prezradiť aj zo svojho osobného života v oblasti partnerstva. Ženy vás zrejme naháňajú, alebo skôr vy ich? Či toto je tabu?
V januári tohto roka som bol single, no naháňali ma baby, ktoré, keď mali dvadsať, boli atraktívne, bezdetné, štíhle a chcel som ich, mi hovorili: „Netlač na pílu, to príde samo, ja si chcem užívať…“ A ja im teraz na to, že „neskorooo“, teraz už „no me gusta“. 🙂 Nie je to ľahké tá láska, musí sa stretnúť veľa náhod súčasne. Po prvé musíme sa niekde stretnúť, musí sa páčiť ona mne, ja jej, aj ona musí byť nezadaná, musíme mať spoločné aj iné ako fyzickú príťažlivosť… A teraz, kam človek príde, je obrovská prevaha chalanov alebo zadaných žien. Ja sa dokážem zaľúbiť iba do ženy povedzme 7/10+, nemôžem si pomôcť, mám to tak odjakživa, a tých nezadaných 7/10+ je ako šafranu a najmä v tomto meste dôchodcov.
Teraz akoby na randenie nebolo času. Kedysi prioritou ženy bolo byť matkou a domácou gazdinou, teraz sa každý naháňa za svojimi osobnými cieľmi, ženy sú nezávislejšie, chcú cestovať, budovať Instagram, chodiť na jogu, starať sa o psíky a jedno cez druhé… Veľa ľudí so mnou nesúhlasí, ale koľko je v meste párikov držiacich sa za ruky? Akurát tak „kinder mafie“ s reprákmi v ruksaku, čo čumia do mobilov… Viac ako 50 percent partnerstiev sa rozchádza, pribúda žien, ktoré nechcú deti, pribúda LGBTI žien, baby sa obliekajú ako chalani do mikín s kapucňou… Ja by som tiež chcel psa, ale až vo vzťahu, nie mať psa a nemať čas ísť s babou von, ako to robia často ony…
Aká je vaša životná múdrosť, krédo? A prečo práve toto?
Tých mám veľa. Na Facebooku mám svoj album špeciálne zložený z kréd i múdrostí, citátov, mám ich tam hádam aj štyristo. Napríklad nedávno sa mi páčil výrok: „Včely nemárnia svoj čas vysvetľovaním muchám, že med je lepší ako hovno,“ alebo: „Nemôžeš rozprávať o oceáne žabe, ktorá celý život žila v močiari.“ A tento sa mi tiež veľmi páči: „Vlk je síce slabší ako lev či tiger, ale v cirkuse nevystupuje.“
Všetky nasledujúce zhrniem do jedných úvodzoviek: „Pokiaľ nebudete pracovať na svojom sne, zamestná vás niekto iný, aby ste pracovali na tom jeho. Bežní ľudia nemajú ani poňatia, čo sa deje, a nemajú ani poňatia, že nemajú ani poňatia. Keď má Internet Explorer odvahu opýtať sa, či ho chceš ako predvolený prehliadač, a ananás to dotiahol až na pizzu, ty môžeš dokázať všetko, čo chceš. Kto je celý deň v práci, nemá čas zarábať peniaze. Človek začne starnúť, keď ráno vstáva bez cieľa a večer ide spať bez nádeje.“