Poklad mincí z Banky sa vrátil do regiónu

Poklad tvorí 147 malých stredovekých mincí – väčšinou viedenských fenigov, ktoré pochádzajú z časového obdobia od čias Přemysla Otakara II. (1251-1276) až po Fridricha Pekného ako vojvodu (1306-1314). Výnimkou je napríklad bližšie neurčený fenig pochádzajúci zrejme z arcibiskupstva Salzburg alebo z oblasti Bavorska. Jedinou mincou z nemeckej oblasti je vzácnejší bližšie neurčený fenig z 13. storočia.

Viedenské fenigy, aké poznáme z nálezov na území Slovenska, boli razené v dolnorakúskych mincovniach Viedeň, Enža (Enns) a Viedenské Nové Mesto (Wiener Neustadt) a na naše územia sa dostávali od 70. až 90. rokov 12. storočia.

Miesto nálezu sa nachádza v neďaleko Váhu, kadiaľ prechádzala v stredoveku významná medzinárodná obchodná cesta, ktorá spájala viedla cez Komárno, ďalej cez Hlohovec, Trenčín a Žilinu smerom na Poľsko. Práve v Banke a oproti nej na druhom brehu Váhu v Piešťanoch sa v tom období nachádzali dôležité mýtne stanice. Mýto v Banke sa spomína v roku 1270. Začiatkom 14. storočia ho ovládol Matúš Čák.

V archívnych prameňoch je spomínaný hrad Bana, ktorého prvá zmienka je v Anonymovej kronike z čias Bela III. (1172-1196). Najstaršia zmienka priamo o obci pochádza až z roku 1348. Archeologické výskumy Kostola sv. Martina, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch, spresnili datovanie jeho začiatkov najneskôr do 13. storočia.

Poklad sa našiel v blízkosti historickej cesty, ktorá viedla juhovýchodne od Banky smerom na Radošinu, a bol ukrytý pravdepodobne v rokoch 1306-1314. Jeho ukrytie zrejme súvisí s vojnovými udalosťami a s nepokojmi v Uhorsku po nástupe Karola Róberta na trón v roku 1307 a jeho bojmi s vplyvnými a mocnými šľachticmi, predovšetkým s najmocnejším z nich Matúšom Čákom Trenčianskym. Panovník ho v roku 1310 zbavil hodnosti uhorského palatína a v nasledujúcom roku proti nemu zorganizoval vojenskú výpravu.

A akú hodnotu predstavoval poklad v dobe ukrytia? V rokoch 1306-1314, keď bol ukrytý, sa na bežné platby nepoužívali jednotlivé mince, ale hmotnostné jednotky nazývané marky či hrivny. Oficiálne sa používala budínska (neskôr uhorská) marka, ktorá sa delila na menšie jednotky. Nájdený poklad predstavoval približne 1/3 budínskej marky. Nepredstavoval veľkú finančnú hotovosť, dalo sa zaň kúpiť napríklad jedno prasa alebo nádoby piva.

Z čias predpokladaného ukrytia pokladu je zrejmé, že išlo len o malú finančnú hotovosť. Mohol ju mať prakticky ktokoľvek, pretože takúto hotovosť nebol problém nazhromaždiť. A prečo si majiteľ poklad nevyzdvihol? Mohol zahynúť v čase nepokojov a vojny v krajine, zomrieť prirodzenou smrťou, odišiel žiť niekam inam a už sa do tejto oblasti nevrátil alebo len nedokázal poklad nájsť. Zabudol presné miesto alebo sa miesto ukrytia pokladu veľmi zmenilo.

Poklad zaradíme do numizmatickej zbierky múzea. V tejto zbierke sa nachádza viacero pokladov mincí nájdených v tejto oblasti. Sú to poklady z Dolného Lopašova (17. storočie), Hlohovca (16. storočie), Chtelnice (17. storočie), Ostrova (17. storočie), Veľkých Kostolian (17. storočie) i jeden z najväčších pokladov nájdených na Slovensku. Je to poklad 5230 strieborných mincí zo 17. storočia zo Šterús. Poklad z Banky po odbornom zaevidovaní a zdokumentovaní plánujeme v roku 2025 vystaviť, aby sa s ním mohla oboznámiť verejnosť.

Vladimír Krupa