Vierke jubilantke témy článkov samy skáču do života
Služobne najstaršou redaktorkou Piešťanského týždňa je Vierka Dusíková. Do redakcie prišla na jeseň 1992, s niekoľkými prestávkami v nej pracuje dodnes. Pri svojom nástupe do redakcie si iste ani neuvedomila, že v nej oslávi aj okrúhle jubileum, ktorého sa dožila začiatkom júla, presnejšie na Prokopa.
Vierka ako absolventka piešťanskej elektrotechnickej priemyslovky od začiatku prekypovala energiou. K prijatiu do redakčného kolektívu jej pomohlo i to, že bravúrne ovládala program T602, v ktorom sa písali texty do počítača. Pracovala totiž v tíme ľudí, ktorí prvý slovenský textový editor vymýšľali.
Vianoce 1993: Po viac ako roku práce v PT, prvý odchod z redakcie rovno na materskú.
S Vierkou som absolvoval aj niekoľko spoločných služobných ciest. Chodila na ne na svojom staručkom aute. Nemala problém jazdiť i so spiatočkou, hlavne keď v rodnej Kanade, ako Piešťanci volajú štvrť za „štrekou“, musela prejsť od svojho domu z jednosmerky na hlavnú cestu. Zažil som s ňou i služobnú cestu, keď vyše desať kilometrov išla so zatiahnutou ručnou brzdou!
Vierka sa v redakcii spočiatku venovala kultúre a neskôr aj udalostiam vo Vrbovom. Pod šikmou vežou si najlepšie rozumela s bylinkárkou Annou Kopáčovou, jej recepty často uverejňovala v našich novinách.
Za tridsaťdva rokov práce v Piešťanskom týždni robila rozhovory s prezidentmi Slovenskej republiky i so známymi umelcami či spevákmi – Karlom Gottom, Luciou Bílou, Helenou Vondráčkovou, Hanou Hegerovou, Hanou Zagorovou, obomi sestrami Vášáryovými, Soňou Valentovou, Ladislavom Chudíkom, Zdenou Studenkovou, Marínou Kráľovičovou, Bolkom Polívkom, Pavlom Hammelom, Petrom Dvorským aj Jánom Babjakom, Jaromírom Nohavicom, Lenkou Filipovou, Danielom Hevierom, Stanislavom Štepkom, Katarínou Kolníkovou a ďalšími, ale aj s mnohými „obyčajnými“ ľuďmi.
Hoci sa zväčša venuje kultúre a spoločenským podujatiam v Piešťanoch i v regióne, z ktorých okrem písaného slova prináša nezameniteľné fotografie – aj čerstvo narodených bábätiek s mamičkami či oteckami pofotila neúrekom, v posledných rokoch sa z nej stala aktívna turistka a cykloturistka. Reportáže z týchto akcií ponúka aj našim čitateľom. Asi najobľúbenejšie sú však jej editoriály, majú „hlavu i pätu“ a priam z nich srší človečina.
„Témy mi samy skákali do života. Nemusela som takmer nič robiť a ony tu boli. Témy aj ľudia – ktorí mali čo povedať,“ povedala o sebe Vierka.
V roku 2020 bola nominovaná na ocenenie Zlatý biatec za celoživotnú prácu v Piešťanskom týždni a najmä – za život.
Vierka, osláv svoje krásne jubileum, prajeme hlavne veľa tak dôležitého zdravia a napíš ešte veľa pekných článkov do novín. Živio!
Štefan Gregorička/Supa a kolegovia
