Folkloristi si uctili pamiatku legendárneho učiteľa a zberateľa piesní Štefana Antona Pyšného
Tri dni sa ozývali z amfiteátra v Krakovanoch ľudové piesne. Deti už mali prázdniny, rodičia si vydýchli, a tak aj letná ľahkosť bytia prispela k sviatočnej nálade, ktorá sprevádzala od piatka 29. do nedele 30. júna v poradí už 56. ročník Folklórnych slávností Krakovany. My sme si užili atmosféru sobotného programu, ktorý sa niesol v znamení spomienok a úcty k legendárnemu vrbovskému učiteľovi Štefanovi Antonovi Pyšnému.
V pôsobivom programe účinkujúci postupne predstavili nielen jeho zberateľskú činnosť a tvorbu, ale cez hovorené slovo a spomienky načrtli divákom i myšlienky a deje, ktoré charakterizujú nielen Štefana Antona Pyšného, ktorý sa stal vzorom pre mnohých jeho súčasníkov i nasledovateľov. Veď Pyšného zberateľská činnosť, hudobné i spevácke umenie, zanietenie, vytrvalosť a láskavo-prísny prístup k deťom, ktoré učil, sa natrvalo vpísali do pamäte ľudí nielen z nášho regiónu. Z jeho piesní čerpajú inšpiráciu mnohé hudobné telesá Slovenska.
Štefan Anton Pyšný zbieral ľudové piesne z Vrbového i Šípkového a mnohé aranžoval pre zbory.
Štefan Anton Pyšný sa narodil v Banskej Bystrici 13. februára 1889, zomrel 14. januára 1969 v Bratislave. Už od detstva hral na husliach a na štúdiách v Kláštore pod Znievom si k husliam pridal aj hru na organe. Vedel komponovať, naučil sa to sám, i keď absolvoval korešpondenčný kurz harmonizácie. Po absolvovaní učiteľského ústavu sa stal učiteľom v Podolí a od roku 1911 aj vo Vrbovom. Tam viedol Rímskokatolícky cirkevný zbor a Slovenský ligový spevácky klub a v rokoch 1940-1946 pod jeho taktovkou účinkoval Okresný učiteľský zbor v Piešťanoch. Pyšný zbieral ľudové piesne v okolí Vrbového a Šípkového a mnohé z nich aranžoval pre mužské, ženské a miešané spevácke zbory. Bol členom Cirkevného hudobného spolku sv. Adalberta v Trnave, kde spolupracoval s Mikulášom Schneiderom Trnavským na zostavení jednotného katolíckeho spevníka, do ktorého prispel aj vlastnými skladbami. Z jeho cirkevných skladieb sú známe diela s názvom Dve vianočné omše na ľudových koledách pre ženský duet a organ, tiež dielo Tantum ergo pre miešaný zbor a organ či Pastoračné prelúdiá pre organ.
V sobotnom programe s názvom Z Vrbového do Krakován sa na javisku striedali a svoje umenie prezentovali súbory, ktoré vo svojom repertoári čerpajú i z odkazu Š. A. Pyšného. V Krakovanoch spievala a hrala Ľudová hudba Petra Obucha z Piešťan, tancoval i spieval Folklórny súbor Lusk a Detský folklórny súbor Krakovanček, účinkovali Ľudová hudba Borovienka i Ľudová hudba Folklórneho súboru Máj z Piešťan. Divákov zaujali spevácky zbor Cantilena zo Senice, novomestskí folkloristi zo súboru Otava, žiaci z Cirkevnej súkromnej umeleckej školy sv. Gorazda z Vrbového, sólisti speváci a tanečníci. Všetky spomínané telesá zaradili do svojho programu Pyšného piesne. Dokonca zaznela i píšťalka dávneho handrára, ktorý chodil nielen po Krakovanoch, Šípkovom či Vrbovom, ale aj po iných dedinách, aby od gazdiniek zbieral handry.
Spomienky na pôsobenie učiteľa Pyšného vyrozprávala prostredníctvom nahrávky vrbovská pedagogička, klaviristka Daniela Grančarov, ktorá si zaspomínala si aj na niekdajšieho vrbovského farára Augustína Slaninku. Ten inšpirovaný tvorbou Pyšného so zborom detí ZUŠ, ktorý niesol názov po Š. A. Pyšnom, natočil jeho skladby na hudobný nosič s názvom Tá vrbovská vežička.
Zbor vrbovskej „zušky“ vtedy viedla práve Daniela Grančarov. V závere umeleckého pásma venovanému pamiatke Š. A. Pyšného zaznela skladba Z Vrbového do Krakován. Všetci folkloristi spoločne zanôtili a husle zahrali: „Z Vrbového do Krakován rastú biele ružičky, sadila ich moja milá a jej drahé ručičky…“ Túto skladbu sme uverejnili na facebookovej stránke Piešťanského týždňa a za necelé štyri dni ju sledovalo online viac ako 30-tisíc divákov. Zaznamenala veľký úspech aj v komentároch.
Program pokračoval vystúpením hosťujúceho súboru Zespól Pieśni i Tańca Żywczanie z Poľska a sobotný večer potom patril tancovačke, kde na ľudovú nôtu spievala a hrala ĽH Petra Obucha.
Diváci mali možnosť počas troch dní zažiť folkloristov z Červeníka, ktorí uviedli scénický program Verešvárska svadba. Divákom prezentovali priebeh tradičnej svadby v minulosti z obce Červeník v podaní Dedinskej folklórnej skupiny Verešvaran, verešvárskych ochotníkov, členov Dychovej hudby Verešvaranka, Detského folklórneho súboru Verešvaranček a Ľudovej hudby Tomáša Polakoviča. Po tejto časti programu si diváci precvičili hlasivky v interaktívnom programe Zaspievajme si s Ľudovou hudbou Petra Obucha.
Nedeľný program patril detským folklórnym súborom Krakovanček, Trnavček a z Topoľčian zavítal Žochárik. Nasledoval domáci program v podaní Folklórnej skupiny Krakovčanka. Priestor dostali aj folkloristi z Poľska a na záver Folklórnych slávností Krakovany sa predstavil Folklórny súbor Stavbár zo Žiliny.
Ako už tradične býva, na slávnostiach nechýbal gazdovský dvor a s ním výstava zvierat. Deti mali možnosť navštíviť tvorivé dielne, o živote detí z minulosti porozprávala piešťanská etnografička Vladimíra Pribišová z Balneologického múzea Imricha Wintera. Diváci si pozreli predstavenie Teátra Neline, ochutnali tradičné jedlá našich starých materí, pozreli si rôzne výstavy. Aby bol festival kompletný, kto mal záujem, mohol zájsť do Múzea za Krakovskú bránu, ktoré založila a prevádzkuje rodina Piscovcov, kde ľudia mohli obdivovať nielen stálu expozíciu, ale k dispozícii boli aj kurzy paličkovanej čipky z Krakovian, tylovej paličkovanej čipky z Myjavskej pahorkatiny a semináre s najpovolanejšími šíriteľmi umenia paličkovania – Danielou Piscovou a Michalom Halabrínom.
