Kúpeľnú dvoranu slávnostne otvorili pred 131 rokmi
Budovu novopostavenej Kúpeľnej dvorany – Kursalónu v Piešťanoch slávnostne otvorili 11. júna 1893. V odbornej i populárno-náučnej spisbe je od 60. rokov dvadsiateho storočia rozšírený a nesprávne preberaný rok otvorenia Kúpeľnej dvorany 1894. Tento omyl pomohol rozšíriť sám Ľudovít Winter, keď ho uviedol vo svojich memoároch, ktoré napísal ako deväťdesiatsedemročný.
Následne bol tento údaj preberaný a nevyhol sa mu azda nikto, kto sa zaoberal históriou kúpeľov a Piešťan. Winterove pamäti pod názvom Spomienky na Piešťany boli navyše od roku 1997 viackrát vydané aj s týmto nesprávnym dátumom, čo tiež prispelo k jeho rozšíreniu. Tento omyl, ktorého sa dopúšťal aj autor tohto článku, chceme uviesť na pravú mieru a dostať ho do povedomia širokej verejnosti. Zároveň chceme priblížiť podrobnejšie okolnosti vzniku tejto svojho času honosnej budovy.
Na základe zachovanej korešpondencie, rozličných dokumentov a výpovedí priamych účastníkov podrobný priebeh zrekonštruoval Heinrich Doerner vo svojom v rukopise zachovanom diele napísanom v roku 1930 v nemeckom jazyku s názvom Ľudovít Winter a jeho 40 rokov práce pre Piešťany. História rozvoja Piešťan od roku 1890.
Budova Kúpeľnej dvorany v Piešťanoch bola postavená v rokoch 1892-1893 podľa projektov významného budapeštianskeho architekta Ignáca Alpára a slávnostne otvorená 11. júna 1893.
Ignác Alpár (15. január 1855, Budapešť – 27. apríl 1928, Zürich) bol absolventom Schinkelovej Bauakademie v Berlíne. Patril do okruhu rodinných známych Winterovcov, čo bolo pravdepodobne dôvodom, prečo stavbu projektoval práve on. Alpár pracoval na plánoch novej kúpeľnej budovy už na začiatku roku 1891. Dňa 29. apríla 1891 mu bol adresovaný list do Budapešti, v ktorom ho Alexander Winter požiadal o plány Kúpeľnej dvorany, ktorá mala stáť v bezprostrednej blízkosti parku. Plány boli dodané a následne sa riešili pripomienky. V máji sa preberali zmeny v predložených návrhoch. Medzitým sa však začala kúpeľná sezóna, a tak sa tieto záležitosti odložili na jeseň.
Po skončení sezóny sa od konca septembra prerokovávali jednotlivé časti projektu v súčinnosti a so súhlasom majiteľa kúpeľov, grófom Františkom Erdődym, a jeho spolupracovníkmi. Hľadalo sa vhodné miesto a zvažovali sa prípadné úpravy terénu. Tento proces trval dlhší čas. Medzitým prišla zima, a tak sa so samotnými prácami začalo až 28. marca 1892.
Výber miesta a kontrolu nad stavebnými prácami mal na starosti mladý Ľudovít Winter. Veľké problémy pri zakladaní stavby spôsobovala vysoká hladina spodnej vody. Na samotnej stavbe pracovalo približne 130 robotníkov. Začalo sa základmi a pivničnými priestormi, pokračovalo nadzemnou časťou. Stavebné práce rýchlo napredovali, avšak počas prebiehajúcej kúpeľnej sezóny boli utlmené, aby kúpeľní hostia neboli zbytočne rušení nadmerným stavebným hlukom a ruchom. Napriek tomu na začiatku októbra 1892 už bola stavba pod strechou a pokračovalo sa úpravou interiérov. Náročná bola výzdoba tanečnej a koncertnej sály. V decembri bolo poschodie už v takom stave, že sa mohli začať maliarske práce. Architekt Alpár na stavbu dohliadal a z toho dôvodu do Piešťan aj osobne viackrát pricestoval z Budapešti.
Práce pokračovali aj na začiatku roku 1893 a postupne sa blížili k dokončeniu. Rovnako napredovali úpravy okolia a nového parku. Ľudovít Winter 24. apríla naliehavo požiadal architekta Alpára, aby určil deň na úradnú obhliadku a kolaudáciu stavby. Bolo to dôležité z toho dôvodu, že s blížiacou sa ďalšou kúpeľnou sezónou od 1. mája mala začať prevádzka reštaurácie. To sa aj podarilo a od 1. mája bola v prevádzke kaviareň, reštaurácia a hosťovské izby.
Všetko sa vyvíjalo podľa plánu, preto po vynaloženej práci a námahe mohol Alexander Winter listom z 1. júna 1893 informovať Ignáca Alpára o úspešnom ukončení stavby Kúpeľnej dvorany a tiež novej budovy divadla. Do slávnostného otvorenia ostávalo už len položiť nové parkety v tanečnej sále. Zároveň ho pozýval a dúfal, že sa zúčastní slávnostného otvorenia spolu so svojou manželkou, rodinnými príslušníkmi, spolupracovníkmi a všetkými, ktorí sa podieľali na realizácii projektu.
Slávnostné otvorenie a posvätenie Kúpeľnej dvorany sa konalo 11. júna 1893 za účasti veľkého množstva pozvaných hostí, priateľov a spolupracovníkov Winterovcov. Usporiadal sa slávnostný obed a následná zábava pokračovala až do druhého dňa. Pri tejto príležitosti zložila a predniesla oslavnú báseň v nemeckom jazyku slečna Rudolfína Weinbergerová – Prolog zur Einweihung des neuen Kurhauses in Bad Pistyan (Prológ k inaugurácii novej kúpeľnej budovy v Piešťanoch). Jej tlačená verzia sa nachádza v zbierkach Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch.
V budove sa v čase otvorenia nachádzala monumentálna koncertná a tanečná sála, reštaurácia, kaviareň, cukráreň, čitáreň, herňa, salóniky a na prvom poschodí izby pre kúpeľných hostí. Bola to účelná stavba pre pokrytie potrieb návštevníkov, ktoré dovtedy v Piešťanoch zväčša chýbali. Svojmu účelu slúžila dlhé roky, i po výstavbe ďalších honosných budov. Za ten čas prešla viacerými stavebnými úpravami. Z pôvodných projektov stavby sa zachoval len jeden pohľad na severovýchodnú – zadnú fasádu budovy. Dňa 3. augusta 1984 bola Kúpeľná dvorana zaradená do zoznamu kultúrnych pamiatok. Aký bude jej ďalší osud, ukáže čas.
Martin Kostelník
