„Mladý pán, vy sa paličkovať nikdy nenaučíte.“

Víťazoslav Mišík sa narodil v Piešťanoch 22. marca 1924 a v týchto dňoch sme si pripomenuli sté výročie jeho narodenia. V tej dobe bol ešte v starých Piešťanoch kroj bežnou súčasťou odevu žien. Záľubu vo výšivkách a čipkách získal Mišík od svojej mamy a babičky.

Vyštudoval obchodnú akadémiu v Bratislave. Po maturite v roku 1943 nastúpil na Riaditeľstvo Slovenských elektrární v Bratislave ako účtovník a asi po dvoch rokoch sa stal vedúcim učtárne. Na jeseň 1947 sa oženil a postupne sa do rodiny narodilo päť detí. Keďže svet ručných prác ho lákal oveľa viac, prácu v elektrárni vymenil za podnikanie, keď prebral od svojej mamy vedenie obchodu s výšivkami v Piešťanoch.

Beseda o paličkovaní v mestskom kultúrnom stredisku v roku 1986. Na fotografii Víťazoslav Mišík a Anna Páldyová.

Tu by sa hodilo napísať: zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec – a Mišík by bol zrejme býval rád viedol rodinný obchod s čipkami a výšivkami do konca svojho života. Ako to už v rozprávkach mnohých Slovákov býva, nastúpili komunisti, obchod zrušili a Mišík musel hľadať iné uplatnenie – po vôli režimu. Zamestnal sa v Rybárskom spolku, neskôr nastúpil do Laboratória rybárstva Slovenskej akadémie vied. Je autorom mnohých ichtyologických publikácií uznávaných doma i v zahraničí.

V roku 1966 ukončil štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre s červeným diplomom a prešiel do poľnohospodárstva na Okresnú poľnohospodársku správu v Trnave. V prelomových rokoch 1968-1969 založil Agropodnik, ktorý bol spoločenstvom družstiev a poľnohospodárskych podnikov v bývalom Piešťanskom okrese. Podniku sa veľmi darilo, mal vysoké zisky, no to bolo opäť tŕňom v oku počas nastávajúcej normalizácie. Svedčí o tom vyjadrenie okresného predsedu strany: „Nemôže byť socialistický podnik, ktorý nie je dotovaný štátom, preto Agropodnik zrušiť a Mišíka zavrieť.“ Agropodnik zrušili, ale na podobnom princípe umožnili vznik Agrokombinátu Slušovice.

Výstava Mišíkových diel bude súčasťou Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky, ktorý sa uskutoční v auguste 2024 v Piešťanoch.

Po normalizačných peripetiách, kde Mišík obhájil svoje zámery a pravdu, nastúpil na Štátny majetok v Piešťanoch ako vedúci strediska. Celé toto obdobie sa podpísalo na jeho zdravotnom stave. V roku 1978 podstúpil operáciu srdca a v roku 1979 odišiel do invalidného dôchodku.

Práve tento životný zlom mu umožnil venovať sa slovenskej paličkovanej čipke v plnej miere. Technike paličkovania sa učil páraním starých čipiek za pomoci manželky Vincencie, ktorá sa naučila základy paličkovania v rodinnej škole. Postupným osvojovaním si techník paličkovanej čipky získal vedomosti a zručnosti o tejto čipke z veľkého počtu regiónov Slovenska. Keďže v tom čase chýbala publikácia o postupoch paličkovania rôznych techník, rozhodol sa napísať knihu Škola paličkovania, ktorá je dodnes praktickou príručkou pre začínajúcich záujemcov o toto umenie. Kniha vyšla v roku 1988. Toto bolo obdobie jeho života, keď sa paličkovaniu venoval skutočne naplno. Pri babe presedel doslova celé dni, prehadzoval paličky s lúčmi tenkých nití a všetky diela tvoril sám od návrhu, cez podklady až po realizáciu.

So svojimi prácami sa zúčastňoval výstav, okrem toho sa venoval začínajúcim záujemcom o paličkovanie na kurzoch v Piešťanoch a v Hlohovci. V časopise Dorka publikoval seriál o paličkovaní.

V druhej polovici osemdesiatych rokov začal zbierať podklady pre svoju druhú knihu o paličkovaní, ktorá mala mať názov Opletané paličkované čipky, vzory, väzby, predlohy. Do tlače mala ísť v roku 1991, ale vydavateľstvo bolo zrušené. V druhej polovici roku 1991 sa jeho zdravotný stav začal dramaticky zhoršovať a 8. januára 1992 zomrel. Jeho pripravená kniha dlhé roky čakala na svoju príležitosť a vďaka veľkému úsiliu jeho detí vyšla v lete 2017 pod názvom Opletaná paličkovaná čipka.

Veronika Bardíková