Bulhar, ktorý autom vpálil do benzínky pri Červeníku, bol vraj na ceste do Moskvy

Ako sa v zápisnici z okresného súdu uvádza, Bulhar viedol vozidlo s nemeckým evidenčným číslom. Počas jazdy po diaľnici D1 v smere z Piešťan do Trnavy náhle zmenil smer jazdy – najprv prešiel z pravého do ľavého jazdného pruhu, aby si s vozidlom nadišiel a následne nezmenenou rýchlosťou prešiel cez pravý jazdný pruh diaľnice až na vjazd do priestorov čerpacej stanice, kde pri vysokej rýchlosti s vozidlom cielene narazil do výdajného stojanu a v jazde pokračoval. V dôsledku nárazu došlo k rozmetaniu stojanu.

Súčasne ohrozil v tom čase sa tam nachádzajúce osoby, a to najmenej piatich zamestnancov, siedmich zákazníkov a jedného zákazníka nachádzajúceho sa vo vozidle parkujúcom pri výdajnom stojane, do ktorého Bulhar v plnej rýchlosti vpálil. Materiálna škoda, ktorú spôsobil, bola predbežne vyčíslená takmer na 100-tisíc eur.

Do čerpačky vrazil bez snahy zabrzdiť

Bulhar počas vypočúvania vypovedal, že trvalé bydlisko má v Bulharsku, pracoval v Nemecku do 2. januára, kde bezdôvodne prestal pracovať. Rozhodol sa vycestovať do Moskvy, chcel zmeniť svoj život, nájsť si nové zamestnanie. Po diaľnici išiel rýchlosťou 170 až 180 km/h, mal pocity smútku. Zrazu mu preplo, akoby to bol film, a tie pocity ho premohli. Zbadal čerpaciu stanicu na poslednú chvíľu. Pritiahlo ho to tam, napálil to s vozidlom do výdajného stojanu. Na chvíľu akoby stratil vedomie a auto zastavilo samo.

Na otázku vyšetrovateľa, nech ozrejmí výraz „tá benzínka ma pritiahla“, to prirovnal k tomu, ako keď človek pocíti náhle nutkanie, napríklad hlad. Jednoducho ho ten pocit prepadol. Bol to impulz, nutkanie ísť na čerpaciu stanicu. Nevedel to inak vysvetliť. K spôsobu jazdy sa vyjadril, že zabočil do zákruty a namieril si to k výdajnému stojanu, stále mal nohu na plyne a chcel do stojanov vraziť.

Na otázku vyšetrovateľa, či má predstavu, kam pôjde po prípadnom prepustení zo zadržania na slobodu, kde sa bude zdržiavať, kde bude zastihnuteľný a kam mu majú orgány činné v trestnom konaní a súdy doručovať písomnosti, odpovedal, že chcel ísť do Moskvy.

Stojan rozmetalo, hrozil výbuch

K udalostiam na benzínovej pumpe pri Červeníku vypovedala i svedkyňa. Tá uviedla, že sa nachádzala v kancelárii, počula silný výbuch a otras. Spolu s kolegyňou išli do predajne, odkiaľ uvideli rozmetané časti stojanu, dvere do predajne boli zatlačené dovnútra a rozbité, presklenie objektu bolo rozbité. V predajni sa šíril zápach benzínu, ihneď vypla bezpečnostné tlačidlá na technológie a prívod elektriny do celej čerpacej stanice z dôvodu zabránenia vzniku výbuchu. Zákazníkov zadným núdzovým východom ihneď presunuli von a privolali záchranné zložky.

Vodič na ňu pôsobil zmätene, akoby bol v šoku, mal rozšírené zrenice, hovoril nesúvisle, vyzeral veľmi zmäteno, pozeral zo strany na stranu. Pripadal jej duchom neprítomný. Ako ďalej svedkyňa opisovala, bol poškodený stojan s dvomi výdajnými miestami, resp. on tam ani vôbec nebol. Bol rozmetaný po celom okolí. Tovar bol rozmetaný po celej predajni. Boli rozbité dverové chladničky, zničený kovový regál, strop bol povysúvaný, poškodené vonkajšie prestrešenie stojanov.

Z kamerového záznamu Národnej diaľničnej spoločnosti vyplynulo, že vozidlo sa počas jazdy pohybovalo v pravom jazdnom pruhu, pred vjazdom na čerpaciu stanicu však plynulo prešlo do ľavého pruhu a po tomto si nadišlo, prešlo cez pravý jazdný pruh diaľnice, prudko kontrolovane zatočilo na vjazd k čerpacej stanici. Vozidlo ďalej vo veľkej rýchlosti smerovalo k stojanom čerpacej stanice. Ako uvádza zápisnica okresného súdu, zo záznamu je zrejmé, že vodič sa absolútne nepokúšal auto ubrzdiť.

Policajtom utekal, lebo chcel zomrieť

Z úradného záznamu policajnej hliadky, ktorá zabezpečovala eskortu obvineného, tiež vyplýva, že obvinený sa im vytrhol a so založenými putami sa dal na útek. Po desiatich minútach ho dobehli, pričom kládol aktívny odpor a opakovane sa pokúsil o útek.

Počas eskorty začal vodič rozprávať, že pred jazdou na diaľnici počul hlas, ktorý mu hovoril, aby v plnej rýchlosti nasmeroval auto na najbližšiu čerpaciu stanicu. Tento hlas počuje už niekoľko rokov. Hlas mu vtedy údajne povedal, že ak v plnej rýchlosti auto nasmeruje na čerpaciu stanicu, čaká ho nový život, vraj ten starý sa ukončí a nový lepší sa začne. Bulhar taktiež uviedol, že policajtom sa pokúsil utiecť, lebo chcel zomrieť, vraj mu to znovu hovoril nejaký hlas v jeho hlave. Neustále hovoril o novom živote, vraj ten starý je zlý. Počas komunikácie s vyšetrovateľom a advokátom z času na čas vykríkol: „ALLAH AKBAR!“ Keď sa ho spýtal, prečo to vykrikuje, odpovedal, že mu to hovorí hlas v hlave.

Skutok prirovnal k incidentu v Prahe

Sudca okresného súdu v prípravnom konaní rozhodol, že Bulhar bude stíhaný väzobne, čo zdôvodnil nasledovne: „Z hľadiska osoby obvineného pri posudzovaní dôvodnosti jeho väzobného stíhania v kontexte deklarovanej existencie tzv. preventívnej väzby je potrebné poukázať v prvom rade na osobu obvineného a jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Pred policajnou hliadkou v prítomnosti tlmočníčky, ktorá preložila jeho vyjadrenia do slovenského jazyka, sa vyjadril, že s vozidlom išiel z Nemecka po diaľnici, keď sa zrazu začal cítiť zvláštne, zacítil silný impulz, v čom si všimol čerpaciu stanicu, a tak si to tam s vozidlom nasmeroval. Konal impulzívne. Obdobne sa vyjadril aj pred vyšetrovateľom. Obvinený mal pocit, ktorý ho premohol, pocítil náhle nutkanie, tá čerpacia stanica ho pritiahla. Pred ďalším policajtom sa vyjadril, že počul hlas, ktorý mu hovoril, aby v plnej rýchlosti nasmeroval auto na najbližšiu čerpaciu stanicu. Ak tak urobí, čaká ho nový život, starý život sa ukončí a začne sa lepší nový. Jeho vyjadrenia sú také závažné, že zakladajú dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti, pretože nie je vylúčené, že obdobné impulzy a pocity sa zopakujú, bude ich opätovne pociťovať, vozidlo nasmeruje priamo do davu ľudí a spôsobí ešte väčší nenapraviteľný následok – smrť. Tieto skutočnosti sú také závažné aj s prihliadnutím na udalosti z posledných dní v Prahe, kde došlo k usmrteniu viacerých študentov práve osobou s obdobným duševným profilom.“

O tom, že sa sudca rozhodol pre väzobné stíhanie počas vyšetrovania Bulharovho skutku, podľa zápisnice rozhodla tiež skutočnosť, že nemá stále bydlisko a zároveň mu hrozí vysoký trest. Trvalý pobyt má na území Bulharskej republiky, kde sa dlhodobo nezdržiava. Posledné štyri roky si prenajíma byt v Nemecku, kde aj pracoval, avšak 2. januára z práce odišiel a rozhodol sa odcestovať do hlavného mesta Ruskej federácie – do Moskvy.

Na rozsudok počká v Leopoldove

Podľa sudcu možno hovoriť len o šťastí, že nedošlo k zraneniu alebo smrti niektorej z minimálne trinástich osôb nachádzajúcich sa v budove čerpacej stanice alebo v jej bezprostrednom okolí. Súčasne, našťastie, nedošlo ani k explózii vytekajúcich pohonných hmôt, čo by malo za následok nielen značnú majetkovú škodu, ale aj vyhasnuté ľudské životy.

Bulhar bude tak čakať na ukončenie vyšetrovacích úkonov a následný rozsudok súdu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove ako spádovom ústave pre obvod trnavského súdu. Proti tomuto rozhodnutiu sa však ešte môže v zákonnej lehote odvolať, pričom o odvolaní by rozhodoval trnavský krajský súd.