Ako začať so športovaním a neskončiť skôr, ako sme v podstate začali

Oslovili sme preto profesionálnu trénerku Mirku Sopóci, aby poradila našim čitateľom, keď už sa športovať rozhodnú, ako to nevzdať, ako si stanoviť dosiahnuteľné ciele a aký je dobrý spôsob motivácie vydržať pri pravidelnom športovaní.

V čom vidíš dôvody, prečo ľudia od plnení novoročných športových predsavzatí bez ich naplnenia postupne upustia?

Je pár vecí, čo často robia nesprávne. Buď si nastavia príliš veľký cieľ a jednoducho je to pre nich veľmi ťažké. Alebo niekedy je potreba podpora rodiny a tá tam nie je. Na všetko je žena sama a nemá podporu svojho muža, napríklad. Alebo síce to dotyčný, dotyčná veľmi chcú, ale nie je tam ten „drive“ a nie sú úplne o tom presvedčení. Pri ceste za svojím cieľom bude veľa mentálnych aj fyziologických prekážok, ktoré isto prídu do cesty, a ak tam nie je úplné presvedčenie, vo väčšine to zlyhá. A ešte keď cieľ, napríklad schudnúť, chce pre svojho muža, partnera, a nie preto, že žena sa chce cítiť lepšie pre seba samu. Tak aj vtedy zväčša príde k zlyhaniu na ceste k cieľu. Aj s tým som sa už stretla.

Akú radu by si dala ľuďom, aby ich cvičenie neprestalo baviť a zotrvali pri ňom aj dlhšie ako len pár dní či týždňov?

Byť presvedčená(ný), že to ozaj chcem a idem si tvrdo za cieľom. Chce to sebadisciplínu. Stanoviť si hlavný cieľ, a teda dlhodobý cieľ, a k tomu postupne malé kroky, čo k tomu tiež vedú. Ísť postupne a tešiť sa z každého malého pokroku. A pochváliť sa je tiež veľmi dôležité. Alebo ak sa nepodarí, skúsiť sa poučiť z chyby, aby sa to už nezopakovalo. A isto sa netrestať za chybu, sme ľudia, nie stroje. Alebo si radšej vybrať trénera, odborníka, ktorý im v tom pomôže psychicky aj fyzicky.

Aké motívy by si mali ľudia stanoviť, ktorí začnú cvičiť, aby naplnili realizovateľné ciele?

Hlavne čo sa týka cvičenia, poviem za seba, cvičím aj preto, aby som sa cítila lepšie a bola zdravá. Myslieť na svoje zdravie, lebo to máme len jedno. A treba si ho vážiť. To je asi najdôležitejší motív. Ale závisí aj od toho, aký je cieľ.

Je potrebné aj nejakým zásadným spôsobom upraviť stravovacie návyky? Ak áno, ako to urobiť, aby ľudia nemuseli zruinovať svoj rodinný rozpočet a zároveň jedli chutne a plnohodnotne bez hladovania?

Strava je základ a ja hovorím 80 percent strava a 20 percent cvičenie. Buď začať sami a vzdelávať sa, alebo pýtať radu odborníka. Je kopec zdrojov, kde sa vedia naučiť aj sami pekne a zdravo stravovať. Ako sa hovorí – kde je vôľa, tam je cesta.

Čo sa dá očakávať od cvičenia napríklad po troch týždňoch, čo po troch mesiacoch, prípadne po polroku?

Telo sa bude zdať pevnejšie, ľudia dostávajú viac energie, sú vitálnejší a majú hlavne chuť pracovať na sebe viac a viac. A taktiež to, že ženy sa cítia krajšie a sebavedomejšie. Ľúbia sa, ale mali by sme sa ľúbiť, aj keď nemáme telo ako modelky. Vtedy to ide ľahšie, keď sa žena ľúbi aj so svojimi krivkami. To je základ.

Je podstatné, v akom veku sa začne človek venovať pohybovým aktivitám?

Som toho názoru, že treba vybočiť z komfortnej zóny, a to sa dá v každom veku. Tam to všetko začína a ten život je krajší, bohatší, kľukatejší a ukáže nám, či ideme správnym smerom alebo nie. Ale isto to treba vyskúšať. Nebáť sa a spraviť pre maximum, o tom je život.

Čo by si poradila v duchu, ako začať a ako v športovaní zotrvať napríklad tridsiatnikom, štyridsiatnikom či päťdesiatnikom?

Hlavne zotrvať a ísť za svojím cieľom. To je jedno, aký máš vek. Môj názor je, že vek je len číslo.

Je podľa teba dôležité začať športovať pod vedením skúsených trénerov? Ak áno, prečo?

Všetko závisí hlavne od cieľa. Tréner vie dohliadnuť, aby bola správna technika, je tam kontrola nad stanoveným cieľom a či ideme správne.

Ty ako pomerne čerstvá mamička máš aj osobnú skúsenosť, ako sa vrátiť k športovaniu po tehotenstve a pôrode. Môžeš poradiť mamičkám, ako ide materstvo a športovanie dokopy a ako si usporiadať režim tak, aby to fungovalo?

Ja som športovala počas celého tehotenstva a vrátila som sa k športovaniu po troch mesiacoch života mojej dcérky. Treba, aby bol nadstavený správny „time management“ a určite podpora rodiny. Nám to ide super, keďže obaja sme športovci, takže sa vieme pochopiť a vzájomne podporiť – ide len o dohodu a komunikáciu s manželom. Keď ja potrebujem tréning, je manžel s dcérkou a opačne.

Môžeš nám porozprávať niečo o sebe? Kedy si začala športovať, akému druhu športu sa venuješ, kde by ťa mohli naši čitatelia kontaktovať, ak ich náš rozhovor zaujal a chceli by sa na teba obrátiť, aby si ich pri ich športových ambíciách viedla?

Volám sa Mirka Sopóci, som čerstvá mamička a mám 11-mesačnú dcérku Emily. Športujem odmalička, keďže môj otec ma viedol k športu. Venovala som sa volejbalu od základnej školy až po vysokú. A potom ako dospelej mi učarovali Spartan preteky, ktorým sa venujem naplno s mojím manželom. Spartan nás dal aj dohromady, vďaka nemu sme sa s Emilom spoznali. Trénujeme dospelých i deti. Som na sociálnych sieťach, máme klub Spartan Training Group Nové Mesto nad Váhom, kde nás nájdu.

Sú podľa teba preteky Spartan pre všetky vekové kategórie?

Úplne pre všetky. Kde je cieľ, tam je i cesta a cesta je pravidelné športovanie a príprava. To tiež patrí do kategórie motivácií na pravidelné športovanie. Niekto si dá cieľ pretekať, niekomu stačí motív športovať a cieľ len Spartana absolvovať.

Spartan Race: patrí medzi najobľúbenejšie prekážkové preteky na svete. Je to kombinácia behu a zdolávania prekážok, beží sa za každého počasia v teréne. V zásade má tri disciplíny: Sprint na päť kilometrov, asi 20 prekážok, Super meria 10 kilometrov a obsahuje viac ako 25 prekážok, najnáročnejší Beast sa beží na trati merajúcej 20 kilometrov a obsahuje vyše 30 prekážok. Po každých úspešne absolvovaných pretekoch získa účastník medailu, tričko a najlepší aj finančnú odmenu. Spartan Race založil Joe De Sena v USA v roku 2010 a čoskoro sa rozšíril do celého sveta.