Prví absolventi SPŠE Piešťany maturovali pred 52 rokmi
Z iniciatívy podniku Tesla Piešťany v školskom roku 1967/68 zriadili v našom meste tri elokované triedy Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej Bratislava, ktorá sídlila na Zochovej ulici. Prví piešťanskí elektrotechnici z 1. V triedy, ktorých zdravé jadro sa stretlo po 52 rokoch od maturity v polovici novembra tohto roku v reštaurácii Dart, sa začali učiť v budove zvanej Zdravoprojekt na Pavlovovej ulici, dnešnej Winterovej, oproti hotela Eden.
Riaditeľom SPŠE v Bratislave bol v tých časoch Ladislav Červený, jeho zástupcom pre elokované triedy v Piešťanoch sa stal odborník na deskriptívnu geometriu Tibor Vadrna. Škola mala v Piešťanoch tri triedy, dva odbory a šesť učiteľov. Tí naši, o ktorých bude reč, mali označenie „V“.
Prvá stretávka po piatich rokoch od maturity sa uskutočnila v hoteli Eden, prišiel tam aj Ján Kuzevič (uprostred).
„Véčkari“ sa mali stať a mnohí sa aj stali odborníkmi na vákuovú a polovodičovú techniku. A nielen na tento odbor, vzdelávaním a praxou sa prepracovali a uplatnili v mnohých iných odvetviach, založili si vlastné firmy či pracovali v top podnikoch nášho mesta či krajiny.
Pedagógovia Elena Kočvarová a Peter Kudlík bývali porotcami recitátorskej súťaže Puškinov pamätník.
Samotná elektrotechnická škola bola i je veľmi špecifická a pružne sa vyvíjajúca školská ustanovizeň. Po rokoch jej existencie z niekdajších riaditeľov boli učitelia, z učiteľov sa stali riaditelia, zo žiakov sa stali učitelia. A bývalí absolventi posielajú svoje deti i vnukov na súčasnú SPŠE, ktorá sídli na Brezovej ulici v priestoroch bývalej strednej záhradníckej školy, pretože tá sa presunula do Rakovíc.
„Spomínam si na svojich spolužiakov. Do prvého ročníka nás nastupovalo 43, no už v uvedenom roku došlo k riadnemu situ, takže do druhej triedy nás prešlo len 27. To už sme mali štatút samostatnej SPŠE Piešťany,“ zaspomínal si bývalý študent, dnes majiteľ jediného piešťanského fotoateliéru, fotograf Miloš Ottinger, ktorému nie je cudzia ani zvuková technika, veď roky ozvučoval Dom umenia. Aj on sám pôsobil pedagogicky na SPŠE.
Pretože štátny podnik Tesla Piešťany mal leví podiel na vzniku SPŠE, po uvoľnení jej budovy na Námestí SNP, keď sa postavil nový podnik na Vrbovskej ceste a Tesla sa presťahovala bližšie ku Kanade, získali stredoškoláci lukratívnu budovu v centre mesta hneď vedľa gymnázia. To už boli „véčkari“ tretiakmi a písal sa rok 1969. To boli časy! Romantiky prvých lások, bozkov, stretávaní i lúčení.
Aj na toto si počas novembrovej stretávky okrem vymenovávania všakovakých diagnóz, ale aj radostí či starostí zaspomínali prví „véčkari“ zo SPŠE Piešťany. Pre zaujímavosť treba uviesť, že škola bola vždy spojená s Teslou. Do Tesly chodievali elektrotechnici aj na odbornú prax a neskôr sa stali jej zamestnancami.
Z histórie uvedieme základné údaje. Tesla Piešťany bola založená v roku 1961 ako závod Tesly Rožňov pod Radhoštěm na zvýšenie výrobnej kapacity elektrónok, ktorých výroba sa skončila v roku 1972. Od roku 1967 bola postupne do Tesly Piešťany delimitovaná výroba usmerňovacích diód a začala sa budovať výskumno-vývojová základňa, ktorá v roku 1969 mala už 125 pracovníkov. Vyvíjali sa varikapy, spínacie diódy, usmerňovacie diódy a tyristory. Nový závod bol uvedený do prevádzky 29. augusta 1969 a počet pracovníkov dosiahol číslo 2500. Hromadiace sa technické a prevádzkové problémy si žiadali stabilizovať odborné a organizačné kádre. To bola prvá úloha Petra Pfliegla po nástupe za riaditeľa v roku 1969. Z Tesly Rožnov sa postupne presúvali do Piešťan ďalšie výrobky, a tak Tesla nutne potrebovala nových učňov, stredoškolákov i vysokoškolákov. Tí vyrastali aj na SPŠE.
„Na Námestie SNP sme sa presťahovali už ako tretiaci v roku 1969. Naša trieda bola zameraná na výrobu elektrónok, neskôr tranzistorov. Za múdrosť, rozhľad a vedomosti vďačíme mnohým učiteľom, spomeniem z nich najmä našich triednych. Annu Horažďovskú, ktorej úlohu prevzal po jej odchode na materskú dovolenku Jozef (Ičo) Sokolovský, a k maturite nás doviedol vtedajší zástupca školy, neskôr jej riaditeľ Ján Kuzevič. Toho sme si zavolali aj na našu prvú stretávku po piatich rokoch od maturity do hotela Eden. Bol tam vtedy Francúzsky salónik či jedáleň, kde sme sa zišli ako trieda po prvýkrát. Nasledovali ďalšie stretávky. Napríklad v roku 2007 sme si na školské časy zaspomínali v Sandor Pavillone, kde boli s nami aj, žiaľ, dnes už obaja nebohí manželia Anna a Vladimír Horažďovskí,“ uviedol Ottinger.
Vymenoval ešte žijúcich učiteľov, ktorí im odovzdávali svoje vedomosti. Na novembrovú stretávku prišiel telocvikár Ján Kubán. Slovenčinu i ruštinu ich učila Elena Kočvarová, do tajov fyziky ich zasvätila Marta Kvetánová, pod lančárskym kostolíkom žije ich bývalý učiteľ Ludvík Ďuriš. Medzi ďalšími pedagógmi, ktorí už, žiaľ, odišli z tohto sveta, boli Peter Kudlík, Vladimír a Anna Horažďovskí, Pavol Ambrózy, Aurel Štefko, Jozef Sokolovský, Michal Lukačko, Jozef Kálnický, Hubert Strelec a Ján Kuzevič.
„Maturovali sme v júni 1971. K skúškam z dospelosti nás prišlo 26 a zložili sme ich všetci. Keď si tak zaspomínam, prežili sme krásne študentské časy v škole aj bez telocvične. Behávali, hrali futbal či cvičili sme v piešťanskom parku. A pre atletiku nám poslúžilo futbalové ihrisko. Sme so svojimi spolužiakmi radi a hrdí na to, že sme prvými absolventmi našej alma mater – Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch,“ dodal Ottinger.
