Osadia Okno do histórie so Starým kláštorom
V Piešťanoch pribudne druhé Okno do histórie. Ide o priehľadnú sklenú tabuľu s fotografiou umiestnenou na stojane, cez ktorú je možné vidieť nejestvujúci objekt na svojom pôvodnom mieste ako v prípade už osadeného Okna do histórie na Kúpeľnom ostrove, ktoré zobrazuje dnes už nejestvujúce Františkove kúpele. Najnovšie vďaka Oblastnej organizácii cestovného ruchu Rezort Piešťany pribudne Okno do histórie na Detvianskej ulici v starých Piešťanoch. Sklený vizuál s priehľadným obrázkom dokreslí vzhľad ruín Starého kláštora v jeho historickej podobe.
Problematikou sa zoberali na augustovom zastupiteľstve i mestskí poslanci. Tí na návrh vedenia radnice odsúhlasili prenájom pozemku pod túto drobnú stavbu pre Rezort Piešťany, aby mohol priehľadnú tabuľu na Detvianskej ulici inštalovať.
„OOCR Rezort Piešťany chce prostredníctvom informačnej tabule Okno do histórie poskytnúť občanom a návštevníkom mesta informácie o miestnych dominantách a pamätihodnostiach. Koncom minulého roka už bolo osadené Okno do histórie – Kúpele Františka Jozefa na Kúpeľnom ostrove. Na prenajatých parcelách bude osadené Okno do histórie Starý kláštor,“ uvádza sa v dôvodovej správe návrhu na prenájom mestských pozemkov.
Kláštor – jediná stredoveká stavba
Jedinou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor. Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia. Kúsok odtiaľ, na Detvianskej ulici číslo 14, je i dievčenská studňa. Hoci voda v nej nie je termálna, má väčší obsah minerálnych látok ako liečivá voda v kúpeľoch. Nie je však teplá.
Archeologické výskumy potvrdili, že pri jedinej stredovekej pamiatke Piešťan – starobylom gotickom kostole, ktorý vraj slúžil najskôr templárom, neskôr benediktínom a po nich husitom – už v 11. storočí pochovávali naši predkovia svojich mŕtvych. Ukladali ich do zeme vo viacerých vrstvách. Archeológovia preskúmali vyše dvesto hrobov a zistili, že cintorín bol i na vedľajších pozemkoch.
Podľa odborníkov Starý kláštor, ako ho pomenovávame dnes, stojí na mieste románskej sakrálnej stavby. Potvrdili to aj archeologické výskumy. I keď sa objekt nazýva kláštorom, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Fungoval do prvej tretiny 19. storočia, no postupne začal chátrať. Poškodila ho povodeň i požiar, jeho osud nakoniec spečatila výstavba nového Kostola sv. Štefana. Ľudia si časti kláštora na Detvianskej ulici postupne rozobrali a zachovalo sa z neho len torzo.
Mýty a povesti o zázračnej studni
Zaujímavosťou je, že v blízkosti objektu sa dodnes nachádza dievčenská studňa so zázračnou vodou. Aspoň tak o nej píšu dobové pramene a legendy. Jednu z nich zachytil Alojz Medňanský v roku 1826: „Dievčine Borici sa pri studni zjavil svätý Štefan Kráľ a pomohol jej získať za životného druha mládenca Imra, ktorého jej otec neprial, lebo pochádzal síce z urodzeného, no chudobného rodu.“
Podľa iných prameňov mala voda uzdravujúcu moc, liečila choroby malých detí. Keď vodu v studni skúmal piešťanský hydrogeológ Augustín Rebro, zistil, že hoci nie je termálna, má väčší obsah minerálnych látok ako termálna voda v kúpeľoch.
Okrem archeológov sa zrúcanine kláštora venoval aj maliar a člen piešťanskej Muzeálnej spoločnosti, Janko Alexy. V roku 1932 namaľoval skicu Starého kláštora. Niekedy v tom období navrhol, aby sa do regulačného plánu mesta dostalo vyvlastnenie malého námestia pri kostole a aby sa tu potom vysadil lipový háj, postavila pamätná tabuľa a upravila sa studňa. To preto, aby sa praveké pútnické miesto zaskvelo znovu vo svojej niekdajšej sláve. Architekt František Wimmer dokonca vytvoril náčrt opravy gotických stĺpov. Na ne sa mala položiť šindľová strecha, vo vnútri mal stáť päť metrov vysoký kríž s krucifixom a v jeho pozadí by bola iba obloha. „Účinok dojmu by bol mohutný a strhujúci, podlaha by sa vydláždila tehlou a vpredu by boli umiestnené mreže,“ opisoval svoju unikátnu skicu Alexy.
