Po turistickom náučnom chodníku obce Prašník

Vyberieme sa do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, kde môžete obdivovať prírodné pamiatky – Malú aj Veľkú pec, prírodnú rezerváciu Čerenec i Barónov hrob. Popritom si môžete nazbierať huby alebo šípky na lekvár či čaj.

Na Prašník sa môžete dostať, ak nevlastníte auto a netrúfate si tam dôjsť bicyklom, autobusom. Vystúpite pri obecnom úrade. Trasa vedie cez Čerenec, Tlstú horu, Malú pec, Veľkú pec až k Barónovmu hrobu a späť na Prašník. (Kto si ju chce skrátiť, môže ísť od rekreačného zariadenia Dúbrava.) Čaká vás jedenásť kilometrov pešej chôdze s prevýšením 396 metrov. Ide o stredne náročnú túru, na ktorú si treba vymedziť aj štyri hodiny. Ak sa na šiestich zastávkach, ktoré vás čakajú, zdržíte fotením či občerstvovaním, rátajte aj s päťhodinovým pobytom v prírode.

Čo sa oplatí vidieť

Prašník. Kopaničiarska obec sa nachádza v severovýchodnej časti Malých Karpát pri sútoku potokov Holeška a Podkylavka. Obec je vstupnou bránou do myjavských kopaníc. Prvá zmienka o osídlení je z roku 1113. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína Prašník v roku 1611 v súvislosti s mlynom „Mljn Prassnjk“. Kedysi bolo na potoku Holeška vyše 20 mlynov, posledný funkčný bol do roku 2006 Mockov mlyn. Vodný mlyn (Devátnikov) blízko centra obce vznikol v druhej polovici 19. storočia, za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1984.

Samostatnú históriu však začala obec Prašník písať až v roku 1958, keď sa od Vrbového oddelili početné vrbovské kopanice, z ktorých vznikla obec (názov dostala podľa najväčšej kopanice Prašník). V roku 1963 bola k Prašníku pripojená aj Pustá Ves (kopanica pôvodne patriaca k Šterusom).

Čerenec. Priehrada so zemnou hrádzou na potoku Holeška má 46 hektárov a využíva sa na kúpanie i rybolov. Bola vybudovaná pre zníženie povodňovej vlny potoka, zabezpečenie odberu vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, nadlepšenie minimálnych prietokov Holešky a vytvorenie podmienok na rekreáciu.

Čerenec bol za prírodnú rezerváciu vyhlásený v roku 1984. Predmetom ochrany sú vzácne lesostepné spoločenstvá na jurských vápencoch. Je tu najbohatšie nálezisko ponikleca veľkokvetého v Malých Karpatoch a vyskytujú sa tu i mnohé vzácne lesostepné druhy rastlín a živočíchov.

Tlstá hora. Hradisko Tlstá hora na kóte 426 m n. m. je datované do obdobia staršej doby železnej (halštatská doba) a jeho budovateľom zrejme bol ľud kalenderberskej kultúry, ktorá sa na území Slovenska preslávila najmä výnimočnými bronzovými a keramickými nálezmi, ako aj nádhernou maľovanou keramikou. Osídlenie hradiska sa končí na prelome staršej a mladšej (laténskej) doby železnej. V teréne sú pozorovateľné zvyšky obranných valov. Počas výskumov bola objavená keramika a rôzne ozdobné predmety.

Malá pec. Prírodná pamiatka Malá pec bola vyhlásená v roku 1996. Predmetom ochrany je v pieskovcoch eolickou činnosťou vytvorená skalná brána.

Veľká pec. Jaskyňa sa nachádza na severe pod kopcom s rovnomenným názvom. Má charakter skalného previsu a jej dĺžka dosahuje 15 metrov. Je významným archeologickým a paleontologickým náleziskom, okrem fosílií sa v nej našli pozostatky ľudského osídlenia z doby kamennej, tiež kosti mamuta, jaskynného medveďa, nosorožca srstnatého, hyeny či soba. A vraj sa tam zjavil aj čert, aspoň v povesti o pastierovi a jeho bitke s čertom. Rohatý vyhral. Ministerstvo kultúry vyhlásilo jaskyňu v roku 1979 za prírodnú pamiatku. Obľúbené výletné miesto prichýli návštevníkov počas celého roka.

Barónov hrob. Hrob baróna Alberta von Wattenwyla, šľachtica z vyhoreného kaštieľa v Pustej Vsi, je zároveň miesto posledného odpočinku verného Albertovho psa, ktorý zotrval pri hrobe svojho pána, kde sám zahynul. Pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia bol hrob vynovený a jeho okolie upravené.

zdroj: naucnechodniky.eu