Úrodu, ktorá bude najlepšia za posledných päť rokov, kazia požiare

Keďže sektor poľnohospodárstva a potravinárstva patrí medzi top priority súčasného vládneho kabinetu, na žatevnom výjazde v Špačinciach (okres Trnava) sa zúčastnil predseda vlády SR Ľudovít Ódor, aby spolu s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozefom Bírešom, predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emilom Machom a predsedom miestneho poľnohospodárskeho družstva Rudolfom Nádaským zhodnotili priebeh žatvy a predpokladané výnosy obilia.

„Ak bude žatva pokračovať ako doteraz a počasie bude poľnohospodárom priať, očakávame úrodu pšenice na úrovni 2,3 milióna ton, čo znamená, že budeme na viac ako 200 percent sebestační. Veľmi dobré výsledky budú aj v prípade jačmeňa, repky či ovsa. Predpokladané výnosy z hektára budú najvyššie za uplynulých päť rokov,“ zhrnul minister Jozef Bíreš.

Pšenica, ktorá tvorí tri štvrtiny plôch hustosiatych obilnín, sa v tomto roku pestuje na odhadovanej ploche 406-tisíc hektárov. Priemerný výnos pšenice sa predpokladá na úrovni 5,66 tony z hektára, čo je o 11 percent nad päťročným priemerom. Predpokladaná celková úroda jačmeňa by mala dosiahnuť úroveň 608-tisíc ton, čo predstavuje medziročný nárast o deväť percent s priemerným výnosom jačmeňa 5,35 t/ha. Vyššie úrody sa očakávajú aj u ostatných obilnín, ktoré však tvoria menej ako šesť percent z plôch hustosiatych obilnín. Osevná plocha raže sa medziročne výrazne zväčšila z 9500 na takmer 12-tisíc hektárov a jej úroda by mala byť vďaka miernemu nárastu hektárových výnosov až 44-tisíc ton, čo predstavuje medziročný nárast o 38 percent. Úroda ovsa by mala prevýšiť 27-tisíc ton a úroda tritikale sa očakáva na úrovni 33-tisíc ton.

Žatva sa na Slovensku začala tradične v južných okresoch, z ktorých sa postupne presúva do severnejších. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora informovala, že po 28. kalendárnom týždni bolo pozberaných 91 percent jačmeňa ozimného, 59 percent jačmeňa jarného, 43 percent pšenice ozimnej, 31 percent pšenice jarnej a 67 percent repky.

Rozmohli sa požiare obilia i slamy

Smutným faktom však je, že v našom regióne, a nielen v Trnavskom kraji, sa vyskytli viaceré požiare, ktoré spôsobili rozsiahle škody poľnohospodárom. Horel stoh slamy v Dolnom Lopašove, od požiaru kombajnu sa chytilo pole i blízky háj v Dolnom Trhovišti, ba zhorela i slama v areáli družstva v Drahovciach. Vo Veľkých Kostoľanoch bojovali 10. júla s požiarom hasiči z Piešťan, Kostolian, Drahoviec a Jaslovských Bohuníc. Na iných vyššie spomínaných miestach zasahovali desiatky dobrovoľných aj profesionálnych hasičov až do úmoru. Oheň pálil viac ako horúce slnko nad ich hlavami. Čo sa týka požiarov slamy, ide o nevyčísliteľné morálne škody, ktoré poľnohospodári utrpeli.

(vd/mpsr)