Lido po strate záujmu aktivistov a prijatí obmedzení ožilo prírodou

Vyhlásiť Vážsky ostrov za chránené územie a zamedziť vjazd automobilov nakoniec pomohlo. Roky sme takmer každú letnú sezónu upozorňovali na neúnosný stav v počte mimopiešťanských kempujúcich rybárov na Lide. Tí pravidelne rozbaľovali na jeho brehoch nielen rybársku výbavu, ale i kempovacie autá, stany a prívesy so všetkou civilizačnou výbavou, ktorá dochádzajúcim rybárom prinášala pohodlie pobytu. Neželaný civilizačný tlak na prírodný charakter ostrova vytvárali i rôzne spackané zámery exteriérového „umenia“ hudobného festivalu či realizácia nedomysleného detského ihriska. K realizácii ďalších fantazmagórií na premenu Lida, našťastie, nedošlo.

Civilizácia a príroda

Dlhodobo sme upozorňovali kompetentných, že jestvujú len dve cesty, ako riešiť situáciu s neporiadkom a neregulovanovou návštevnosťou. A to dobudovaním infraštruktúry, ako sú toalety, miesta na zhromaždenie odpadu s pravidelným vývozom, ale aj určením podmienok dlhodobejšieho pobytu na Vážskom ostrove. Druhou možnosťou, ktorú sme navrhovali, bolo regulovať spôsob využitia ostrova a zamedziť napríklad aj vstupu automobilov.

Avšak aj vďaka zhode náhod, ale najmä babráctvu realizátorov, rôzne hracie prvky či akože umenie, ktoré tu svojho času pribudli, boli nakoniec z kúska prírody uprostred mesta odstránené. Aktivisti na Lide prestali organizovať aj hudobné festivaly.

Vážsky ostrov tak v súčasnosti slúži tomu, čo má, a nie je z neho pochybná galéria, ktorá nakoniec bez záujmu tvorcov zhnila. Nie je miestom konania hudobného festivalu, ktorý len vytváral ekologický tlak na prírodu či detské ihrisko podľa predstáv dnes už skoro zabudnutých neúspešných regionálnych politikov, ktorí proces jeho realizácie tak zbabrali, že ho pod hrozbou pokuty museli odstrániť na vlastné náklady.

Z prírody chceli umelý park

O tieto doslova šialené nápady, ako z prírody urobiť ďalší mestský park, by sa však nakoniec nemal kto starať, nakoľko Lido sa rozprestiera na pozemkoch viacerých aj privátnych vlastníkov a navyše je z veľkej časti záplavovým územím.

Aké zvrhlosti proti prírode tu v minulosti chceli realizovať politickí „aktivisti“, dosvedčuje nasledujúca citácia z článku z roku 2011 z webovej stránky dvakrát neúspešného primátorského kandidáta a súčasného mestského poslanca Tomáša Hudcoviča: „Najväčším problémom, s ktorým sa pri riešení budúcnosti Lida autori návrhu stretli, bola neexistujúca kanalizácia. Preto navrhli koreňovú čističku odpadových vôd. Ďalším problémom bola prehustená zeleň, tá by sa musela preriediť. Pri návrhu nových komunikácií vznikla hlavná myšlienka – Červený múrik. Ten bude podľa návrhu sprevádzať návštevníka po celom území Lida. Na začiatku by mal byť lúčny záhon, ďalej bola navrhnutá exteriérová sezónna galéria, multifunkčné ihrisko a vyhliadka. Návrh taktiež počítal s chodníkmi pre cyklistov, peších aj korčuliarov.“

Stopka kempujúcim, spokojnosť miestnych

Posledná aktivita, ktorá Vážskemu ostrovu neprospievala a odstránila ho z neho až regulačná mestská legislatíva a dopravné značenie o zákaze vjazdu motorových vozidiel, bolo dlhodobé kempovanie mimopiešťanských rybárov.

Všetko, čo sme v minulosti videli, sa z neho konečne vytratilo, svedčí o tom i naša skúsenosť z minulotýždňovej prechádzky po Lide. Hneď po zídení z mosta pre peších od Domu umenia za tabuľou s informáciami o pohybe na obecnom chránenom území sme na lúčke s poľnou trávou zaregistrovali asi desiatku dám v zrelom veku, ktoré sa venovali cvičeniu a na Lido sa dopravili na bicykloch či peši.

Kúsok od nich posedával na brehu Váhu postarší rybár, ktorý tiež prišiel na bicykli. „Mám už cez osemdesiat a nie vždy mi telo slúži tak, ako by som chcel, a možnosť dôjsť za rybami aj autom by sa mi niekedy zišla. Ale chápem dôvody, pre ktoré ten zákaz vznikol, a aj to, že je tu čistejšie a žiadne zanechané vrecia s odpadom tu už nenájdete,“ vysvetlil nám. Zároveň potvrdil, že pri svojom rybárčení na Vážskom ostrove registruje i mestskú políciu, ako hliadkovaním kontroluje dodržiavanie pravidiel. „Ale tiež by mohli po ostrove jazdiť na bicykloch ako my všetci, a nie autom,“ dodal rybár s úsmevom.

Po poľnej ceste proti prúdu sme zaregistrovali podriemkavajúceho návštevníka Lida v plachte upevnenej medzi stromami. Nechceli sme ho rušiť v sieste.

Obďaleč v smiechu na vode Váhu sa zo začiatočníckej nešikovnosti prevracali vodáci, podľa všetkého študenti miestneho gymnázia, na nafukovacích člnoch. Množstvo zábavy a veselosti sprevádzalo túto aktivitu, ktorá na Lido určite patrí. Ich sprievod tu bol autom s piešťanskou poznávacou značkou, tak azda mali povolenie. Nám to neprináleží kontrolovať, čo však môžeme potvrdiť, že po ukončení vodáckych radovánok vo Váhu osobné auto s prívesom z Lida odišlo.

Neskôr sme stretli i dve dámy na bicykloch. „Prišla nám na návštevu dcéra, ktorá žije dlhodobo v zahraničí, tak si chcela nostalgicky zaspomínať, kadiaľ sme ju ako dieťa vodili. Sme milo prekvapené, ako je tu čisto, a to sme prešli celý ostrov až od Prúdov,“ uviedla staršia z dám.

Pri ceste späť na hojdací most vedúci k Domu umenia sme stretli postarších manželov na prechádzke. „Chodíme sem často a naozaj môžeme potvrdiť, že je tu výrazne čistejšie ako voľakedy. I keď sa tu sem-tam čosi nájde, nie je to už také ako v nedávnej minulosti,“ vysvetlili nám.

Zhrnutie

Na záver dodáme, že potom, ako sa prestali aktivisti o Vážsky ostrov zaujímať a mesto prijalo pre pobyt na ňom regulatívy, je Lido priestor, ktorý má prírodný charakter. A tento vzhľad mu aj pristane a nie je umelým parkom, aké sú napríklad na Kúpeľnom ostrove či za kanálom Váhu, ktorý svojím tokom ostrov prírody uprostred mesta vytvára.

Parkov s civilizačnými vymoženosťami, kde si špekáčik či slaninku na ohnisku neopečiete a psa na voľno nevyvenčíte, máme v Piešťanoch viac než dosť, no prírody veľmi málo.