Foto návrat: Remeselníci priniesli do Piešťan leto
Tri dni sa z Kúpeľného ostrova v Piešťanoch ozývalo klopkanie kladív kováčov i paličiek čipkárok, vrava majstrov aj návštevníkov prekrásnych ľudových remeselných umeleckých trhov, smiech, spev i pískanie píšťalky a do škriekania kúpeľných pávov, ktoré pod valom predvádzali tanec lásky, sa ozval i piskot dravcov, na ktoré sa tešili najmä deti a obdivovatelia chovu a výcviku dravcov.
Boli tu rezbári, keramikári, drotári, čipkárky, drevorezbári, tokári, remenári, medovnikári, košikári, výrobcovia kraslíc, šperkov, šúpolienok, tkáči, kováči, včelári, drotári, výrobcovia hračiek a veľa iných tradičných remeselníkov. Počasie vyšlo ako na objednávku, po vytrvalých dažďoch a chlade do Piešťan vhuplo leto v plnej sile a paráde.
Drevený kolotoč s prútenými košmi s najvzácnejším nákladom – najmenšími deťmi – sa točil pri hudobnom pavilóne Harmony, kde na pódiu v sobotu dopoludnia vyčkávali desiatky zvedavcov na krojovaný sprievod, ktorý s muzikou a spevom vykračoval od mesta do kúpeľného parku. Tu sa oficiálne za účasti organizátorov a hostí a tiež kultúrnym programom začal festival Tradičných umeleckých remesiel v Piešťanoch. Vraj väčšie takéto podujatie na Slovensku nenájdete. Tento rok bolo spestrené i oficiálnym aktom posvätenia prameňov, ale o tomto píšeme na inom mieste novín.
Piešťany sa tak na tri dni opäť odeli do slávnostného šatu. Zvedavci aj tí, ktorí si sem prišli kúpiť krčiažtek, tkaný koberček, ručne vyrobený šperk z dreva, drôtu či keramiky, alebo kože, či vyskúšať si a zoznámiť sa s celou plejádou remeselných zručností, zažili na tomto festivale s pokojnou, tvorivou a podnetnou atmosférou pekné chvíle.
Tradičné ľudové remeslá v súčasnosti prežívajú svoj návrat a z remeselníkov sú naozajstní umelci. Na podujatiach v jednotlivých mestách sa zúčastňujú remeselníci zo Slovenska a zahraničia v počte 70 až 180 ľudových výrobcov. Zúčastňujú sa ich iba tí, ktorí svoje výrobky aj predvádzajú a vlastnoručne vyrábajú. Už tradične majú najvyššiu účasť remeselníci v Piešťanoch, kam pravidelne chodí 170 výrobcov.
Mimochodom, viete, aké sú najtradičnejšie ľudové remeslá na Slovensku?
Včelárstvo
Med je jednou z najdôležitejších potravín súčasnosti. Tradičné včelárstvo sa vyvinulo na konci prvého tisícročia z brtníctva – lesného včelárenia, resp. koristného vyberania medu lesných včiel. Pôvodne sa včelstvo chovalo v klátoch a košoch, z ktorých sa med vyberal za cenu vyhubenia včiel. Racionálne včelárstvo sa na Slovensku začalo presadzovať až od polovice 19. storočia. Dnes je význam včiel dôležitejší viac ako kedykoľvek predtým, množstvo včelárskych nadšencov si zakladá malé včelie rodiny a stáča vlastný med. Populárny je aj chov včiel priamo v mestách, na strechách budov alebo v mestských parkoch.
Hrnčiarstvo
Výroba keramiky z pálenej hliny patrí k najstarším remeslám na Slovensku. Úlomky keramiky dodnes pomáhajú archeológom spoľahlivo datovať jednotlivé kultúry. Rozkvet hrnčiarstva súvisel najmä s praktickými potrebami v domácnostiach. Prvý hrnčiarsky cech na Slovensku vznikol v roku 1475 v Bardejove. Z viacerých stredísk tradičného hrnčiarstva postupne vznikli centrá keramiky, napríklad Modra. Hrnčiarstvo a keramická výroba sú v súčasnosti veľmi populárne.
Rezbárstvo
Rezba, rytie, pílenie, brúsenie, vybíjanie, vypaľovanie. Rezbárstvo sa aj vďaka týmto technikám stalo jedným z najvýstavnejších remesiel na Slovensku. Pôvodne slúžilo ako doplnok k iným remeslám, neskôr sa plne etablovalo ako samostatná umelecko-remeselná činnosť. Vývoj ľudového rezbárstva po roku 1989 výrazne ovplyvnil technologický posun výroby a využitie strojov. Obraz rezbára, vyrezávajúceho v teple pri peci kúsok dreva, napriek tomu pretrval do súčasnosti. Rozmanité rezbárske výrobky môžeme vidieť na jarmokoch a sú obľúbeným suvenírom.
Drotárstvo
Špecifická forma ľudového doplnkového zamestnania. Drotári boli podomoví opravári kuchynského riadu, príp. hospodárskeho náčinia. Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku 5000 drotárov, neskôr povolanie zaniklo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky.
