Drahovská kosa s najstarším koscom, takmer 91-ročným Vendelom Sedláčikom
Máj je mesiacom, keď sa slovenské lúky ozývali a poniektoré i dnes ozývajú vravou koscov. Aj v Drahovciach to tak bolo v sobotu 6. mája. Lúky sa tu opäť po roku rozozvučali spevom ľudí a cvengotom kôs. V súťaži Drahovská kosa, ktorá je súčasťou Slovenského pohára v kosení, dominovali muži, ale zahanbiť sa nedali ani ženy či deti.
Najstarším koscom, ktorý si vyslúžil všeobecný rešpekt a aj najsilnejšie povzbudzovanie, bol Vendel Sedláčik. „Tento rok v septembri budem mať 91 rokov, ale o rok sa na Drahovskú kosu chystám zase,“ prezradil do pracovného súknového odevu vyparádený kosec, ktorý si nezabudol klop klobúka vyzdobiť rozmarínom a lúčnymi kvetmi.
„Ja som sa učil kosiť od môjho otca, chodili sme kosiť k sedliakom, dávali nám za to každý deviaty snop. Otec kosil, ja so sestrou sme hŕstkovali. Skúsenosti odovzdávam ďalej. Hoci mám už vyšší vek, cítim sa dobre,“ povedal Sedláčik. Mal síce pri sebe paličku pomocníčku, o ktorú sa opieral pri chôdzi, ale pri kosení sa zaprel pevne do nôh a kosil ako za mladých čias.
Medzi ženami si azda najväčšie povzbudzovanie vyslúžila Andrea Marciusová, ktorej bravúrny kosecký výkon sledovali jej najmilší príbuzní a prezradili, že Andrea sa kosiť učila už v dospelom veku. Aj keď jej srdce po kosení išlo vyskočiť z hrude, šlo jej to ako po masle!
Každú súťažnú kategóriu – mužov do šesťdesiat rokov, nad šesťdesiat, ženy, deti i amatérov – uviedol šéf podujatia Miroslav Ledecký. Praktik sa nezaprie, mikrofón aj mobil si v prestávkach medzi jednotlivými vstupmi zastrčil za sáru čižiem. „Dnes sú tu kosci z celého Slovenska. Je ich tu aj viac ako štyridsať. Kosia ženy, muži i deti z Prešova, Krpelian, Svrbíc, Cígeľa, Oravy, Brezna, Petržalky, Ružinova, Svätoplukova, Podbrezovej, Krivian, Klina, Martina, Nolčova, Sedlíc, Záborského, Drážoviec, Piešťan, Drahoviec a okolia Trnavy, ba máme tu i kosca z Rakúska,“ uviedol Ledecký.
Zaujímalo nás, ako sa Rakúšan dozvedel o Drahovskej kose. Za sympatického vyšportovaného „dreďáka“ odpovedala jeho priateľka Dominika Dubcová: „Som Drahovčanka, boli sme tu obaja pred týždňom na stavaní mája a Hannovi sa tu zapáčilo tak, že keď sa dopočul o kosení, túžil sa sem vrátiť a zažiť dnešnú atmosféru.“ S jej priateľom Hannom Wagingerom z Göstlingu si kosci s úsmevom podávali ruku a núkali ho štamperlíčkom. „Super folklór a tradície,“ ďakoval, usmieval sa a užíval si krásnu akciu amatérsky kosec, ktorý vraj v sobotu ráno držal kosu prvýkrát. Aj Hanno sa rýchlo učil, takže keď nastúpil po Vendelovi Sedláčikovi na parcelku s veľkosťou päť krát päť metrov, išiel jedným šupom!
Každý profi súťažiaci mal presne určený parcelu, ktorá ale bola o pár metrov väčšia. Tú mal čo najrýchlejšie a čo najkvalitnejšie zbaviť vysokej trávy. Kosecká súťaž preukázala nielen dobrú fyzickú, ale i technickú úroveň slovenských majstrov. Najdramatickejšie boli okamihy, keď sa rýchlym švihom blížili k cieľu. Priaznivci ich podporovali výkrikmi aj potleskom. A aby sa koncom svižnejšie kosilo, vyhrávala im do taktu Dychová hudba Drahovčanka, ktorú na pár minút vystriedali heligonkárky Sestry Bacmaňákové z Oščadnice.
Drahovčania z Kolovrátka si tento rok atmosféru festivalu užívali v družnom kolektívnom rozhovore i speve – na laviciach pri stoloch, podobne ako všetci návštevníci. Nechýbalo občerstvenie, majstri kuchári navarili chutný kotlíkový guláš. O kúsok ďalej rozvoniavala živánska. Zapiť ju bolo dobré pivom a kto sa chcel ohriať nie kosením, ale ohnivou vodou, uliali mu do štamperlíka. Tak – na zdravie! A o rok zasa dovidenia v Drahovciach. Na kose.
