Vitrínky na Kollárovej sa vracajú ku koreňom
Fotografia má moc byť tichým svedkom. Sprostredkovať to, čo sa ťažko formuluje slovami, zachytáva prirodzene skrz obraz. Dokonca umožňuje uložiť spomienky cez zachytené fragmenty.
Na Kollárovej ulici, krátkej jednosmerke vedúcej ku Gymnáziu Pierra de Coubertina, už štvrtým rokom ožívajú fotografiami staré reklamné vitríny. Fotografické diela tak dostávajú pre okoloidúceho chodca nový rozmer. Približujú mu umenie, ktoré sa namiesto reklám a inzercie stáva dennodennou súčasťou života ulice.
Od apríla ponúka Pouličná galéria Vitrínky výstavu Pominuteľné väzby / Transient Ties pod kurátorským vedením vizuálnej umelkyne Emy Lančaričovej. Fotografka Michaela Nagyidaiová v projekte analyzuje proces prerušenia väzieb s miestom narodenia a pokus o integráciu do nového prostredia. Zaoberá sa gréckou identitou, ktorej bola autorkina stará mama zbavená, a slovenskou identitou, ktorú prijala.
Skrz autorkine citlivé a symbolické vnímanie odčítame z fotografií udalosť z rodinnej histórie. Týka sa jej starej mamy, ktorá musela ešte ako dieťa opustiť svoj domov na severe Grécka v dôsledku občianskej vojny (1945-1949). Tá bola spolu s manželom a dcérou, Michaelinou mamou, aj na vernisáži výstavy, a tak sme mohli z prvej ruky počuť príbeh o strate a hľadaní vlastnej identity. Lena, ako starú mamu volá autorka, sa nikdy nedokázala opätovne spojiť so svojou domovinou. Väzba k jej koreňom sa vytratila, keď sa musela integrovať a prispôsobiť úplne inej kultúre, v bývalom komunistickom Československu. Grécko pre ňu predstavuje tajomnú krajinu, z ktorej bola vysídlená a do ktorej nebola i po konci samotnej gréckej občianskej vojny nikdy repatriovaná. Pamätá si určité fragmenty jazyka a rozmazané spomienky na detstvo, a tak jej vzťah ku krajine a kultúre, v ktorej sa narodila, ostáva nevyriešený.
V hĺbke vystavených fotografií sa nájdu viacerí z nás. Hľadanie vlastnej identity je niečo, čo nás všetkých spája. Keď budete mať cestu okolo, zastavte sa pri sklených vitrínach a nechajte si rozpovedať príbeh, ktorý môže byť aj tým naším.
Pouličná galéria Vitrínky na Kollárovej ulici funguje od roku 2019 vďaka myšlienke Tomáša Wernera a je súčasťou aktivít kultúrno-kreatívneho centra Arta. Prezentuje prácu súčasných fotografov a fotografiek, poskytuje priestor umelcom a umelkyniam, ktorí často nie sú zabehnutí v galerijnom systéme.
Katarína Gregušová