Primátor Vrbového: Pokúsime sa získať financie na komplexnú obnovu synagógy
Od komunálnych volieb v roku 2022 uplynulo už viac ako sto dní. Vo Vrbovom dovtedajšia primátorka svoj post neobhájila a do čela samosprávy v mestečku pod šikmou vežou sa postavil novozvolený primátor Štefan Kubík. Ten v regionálnej politike nie je úplne neznámy, v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach pôsobil s poslaneckým mandátom ako zástupca primátorky Emy Maggiovej, ktorú so ziskom 46,5 percenta hlasov v komunálnych voľbách vlani porazil.
Pýtali sme sa preto Štefana Kubíka, aké boli jeho prvé kroky v novej funkcii a či sa mu darí napĺňať, čo Vrbovčanom sľúbil.
V predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach ste vo vrbovskej samospráve pôsobili ako viceprimátor s mandátom mestského poslanca. Je to podľa vás výhoda pre váš súčasný post primátora?
Každý starosta či primátor predtým, ako sa rozhodne na takýto post kandidovať, by mal absolvovať minimálne jedno volebné obdobie v poslaneckom zbore. Prísť do volenej riadiacej funkcie v samospráve z inej oblasti znamená, že pol roka nebude ani tušiť, kde sa to vlastne ocitol. Mne okrem predchádzajúceho viceprimátorovania pomohlo aj to, že som predtým pracoval v rôznych oblastiach verejnej správy a bol som s fungovaním úradníckej mašinérie v štátnej i verejnej správe oboznámený.
Čo bol jeden z vašich prvých krokov po prevzatí funkcie primátora v mestečku pod šikmou vežou?
Najprv sme sa sústredili na zefektívnenie chodu mestského úradu. Zmenili sme organizačnú štruktúru, znížili sme počet zamestnancov o osem ľudí. Navyše nie všetci zostávajúci zamestnanci majú zmluvy na plný pracovný úväzok. Podstatné bolo zmeniť chod úradu tak, aby každý zo zamestnancov presne vedel, čo je oblasť jeho kompetencií a za čo konkrétne nesie zodpovednosť.
Ste vo funkcii primátora niečo viac ako sto dní. Ako sa vám javí spolupráca s poslancami mestského zastupiteľstva?
Z jedenástich poslancov deväť pokračuje z predchádzajúcich dvoch volebných období. Už počas tej doby sme si na seba zvykli a nadviazali dobré pracovné vzťahy. Spolupráca, myslím si, je veľmi dobrá, a ak sa na tom niečo zmení, pokaziť to môžem len ja sám.
Zaregistrovali sme zmeny vo vedení združenia Zelená cesta, ktoré sa venuje projektu cyklotrasy z Piešťan do Vrbového, ktoré založili pre tento projekt štyri samosprávy. Čo bolo príčinou zmeny na poste riaditeľa združenia?
V úvode tohto roka predseda predstavenstva, starosta Trebatíc Juraj Valo, vykonával inventúru v účtovníctve a prišiel na závažné nezrovnalosti vo faktúrach. Riaditeľ Lukáš Pavlech ich nevedel uspokojivo vysvetliť, tak sme ho z funkcie odvolali. Problematike sa venujú i orgány činné v trestnom konaní, preto by som sa k úplným okolnostiam zmien vo vedení združenia Zelená cesta bližšie zatiaľ nechcel vyjadrovať.
Vy patríte k najväčším podporovateľom projektu Zelená cesta, cyklochodníka v telese starej železnice, ktorý sa má začínať v Piešťanoch, prechádzať cez Trebatice a Krakovany až do Vrbového. Aký je súčasný zámer?
Ide o projekt v hodnote približne päť miliónov eur bez finančnej spoluúčasti zúčastnených samospráv a plne financovaný z eurofondov. Finančná náročnosť je síce zdanlivo veľká, treba však vziať do úvahy, že na cyklotrase je osem mostov, ktoré si vyžadujú rekonštrukciu. Projekt je už v schvaľovacom procese na ministerstve dopravy a podľa našich informácií jeho odobrenie vyzerá viac ako nádejne. Zatiaľ nás požiadali o trpezlivosť z dôvodu, že sú na ministerstve administratívne extrémne preťažení. Zelenú cestu však poňali ako pilotný projekt, ako by sa staré nevyužívané železnice mohli premieňať na zmysluplné projekty. Preto i ja som v tejto veci optimista, že nám to vyjde.
Aké sú vaše hlavné mottá, ktoré ste si predsavzali naprieč celým vaším volebným obdobím?
Moje hlavné motto je zlepšiť medziľudské vzťahy na mestskom úrade, lebo za posledné dva roky boli doslova hrozné. Na to netreba ani veľa finančných prostriedkov. Ďalšou veľkou výzvou je dokončiť kanalizáciu vo Vrbovom tak, aby sto percent obyvateľov mesta malo možnosť sa k verejnej kanalizácii pripojiť. Tiež plánujeme opraviť mestskú knižnicu, na ktorú sme získali 112-tisíc eur, a už v lete by sme sa chceli pustiť do práce. Pokúsime sa tiež získať finančné prostriedky na komplexnú rekonštrukciu synagógy. A v neposlednom rade zlepšiť čistotu mesta, kontajnerových stojísk, rozšíriť mestskú zeleň, venovať pozornosť najväčším výtlkom na cestách atď. Nie všetko sa však dá urobiť ihneď.