Za neodstraňovanie inváznych nutrií z voľnej prírody hrozí pokuta do 15-tisíc eur
Na brehoch potoka Dubová v Piešťanoch pribudli tabule s upozornením: „!!!Zákaz kŕmenia, riziko uhryznutia!!! Nutria vodná/riečna je invázny druh.“ A keďže týchto živočíchov je v kúpeľnom meste už pomerne veľké množstvo, zisťovali sme u piešťanskej samosprávy, ale aj u Štátnej ochrany prírody SR, či rozmiestnenie upozornení je všetko, čo majú kompetentní urobiť pre zamedzenie rozširovania invazívneho živočícha – nutrie riečnej.
Nutrie sa v Piešťanoch za posledné roky už stali živou atrakciou a množstvo ľudí ich aj výdatne prikrmuje. Pýtali sme sa preto radnice, ako mieni problém s nepôvodným živočíchom na území mesta riešiť. „Mesto situáciu s nutriami riečnymi riešilo s príslušnými orgánmi štátnej správy a dotknutými organizáciami, aj keď nie je vlastníkom ani správcom pozemkov, ktoré sú najväčším ohniskom ich výskytu,“ odpovedal na naše otázky mestský úrad.
V zásade ide o totožnú odpoveď, akú sme v súvislosti s nutriami od radnice dostali už v roku 2021. Z týchto reakcií v podstate vyplýva, že mesto síce problém „rieši“, len sa to zatiaľ vyvíja tak, že nutrií namiesto toho, aby z Piešťan ubúdalo, je ich tu čím ďalej viac.
Otázky v súvislosti s nutriami sme poslali aj Štátnej ochrane prírody SR. „Na základe platnej legislatívy je každý vlastník, správca alebo užívateľ pozemku povinný odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu,“ reagovala hovorkyňa ochranárov Kristína Bocková. „Pri nedodržaní uvedených opatrení je možné stanoviť pokutu až do výšky 900 eur, pri fyzických osobách – podnikateľoch alebo právnických osobách je to až do výšky 15-tisíc eur,“ doplnila hovorkyňa.
Nutria však nie je problémom len z dôvodu, že do našej prírody nepatrí a jej šíreniu sa nedá prirodzeným spôsobom zabrániť, nakoľko u nás nemá predátorov, ktorí by regulovali jej početné stavy. Nutria vie reálne napáchať v našej prírode aj škody. Ako uviedla Bocková, väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu, rozhrabať brehy a vyhrabávať do brehov nory, čím prispieva k brehovej erózii a k zúženiu toku. Úbytok brehovej vegetácie spôsobuje častejšie vybreženie a zaplavenie poľnohospodárskej pôdy, infraštruktúry a môže sa negatívne prejaviť aj na hniezdení niektorých druhov vtákov. V blízkosti polí môže lokálne spôsobovať poľnohospodárom ekonomické škody. Nutria však prináša vážne riziko i pre človeka, nakoľko je prenášačom črevných parazitov či bakteriálneho ochorenia.
Čo teda s tým? „Aktuálne Štátna ochrana prírody a v tomto prípade ani Správa CHKO Malé Karpaty nemá personálne, materiálové a ani finančné kapacity na celoplošné pokrytie odchytu jedincov nutrie v okolí Piešťan. V tomto smere je však dôležitá spolupráca všetkých partnerov, vrátane správcu toku, miestneho poľovného združenia, ako aj samosprávy,“ dodala Bocková.
Na záver to zosumarizujeme. To, že nutria je v Piešťanoch v podstate ekologický problém a do našej prírody nepatrí, vedia všetci zodpovední. Mesto Piešťany, ako uvádza, vraj už roky problém „rieši“ s príslušnými orgánmi štátnej správy. Štátni ochranári síce majú kompetenciu za neriešenie problému s nutriami udeliť správcovi toku či mestu pokutu, sami na účinné opatrenia však nemajú podľa ich slov personál ani financie.
A tak podľa tabúľ o zákaze kŕmenia nutrií, ktoré okolo Dubovej rozmiestnil správca toku – Slovenský vodohospodársky podnik, je to nateraz všetko, čo kto zo samosprávnych či štátnych orgánov urobil pre zamedzenie šírenia tohto invázneho živočícha v Piešťanoch.
Bylinožravá Američanka
Nutria riečna pochádza z južnej Ameriky. Do Európy bol tento živočích dovezený ako chovný druh na kožušinu a chutné mäso začiatkom dvadsiateho storočia, z chovov však nutrie často unikli do voľnej prírody. Nutria sa živí predovšetkým rastlinnou potravou v okolí vodných plôch, ktoré obýva.
Invázne druhy živočíchov sa na naše územie dostali viacerými spôsobmi. Hlavný faktor, ktorý vplýval na ich rozšírenie, bolo obchodovanie s nimi. Najčastejšie boli dovezené za účelom chovu ako kožušinová zver (napr. šakal, medvedík čistotný, norok americký) alebo na teraristický a akvaristický chov (korytnačka písmenková, raky, niektoré druhy rýb a pod.) a z chovov sa potom rozšírili aj do prirodzeného prostredia. Invázne živočíchy sú konkurenčne silnejšie a nemajú prirodzených nepriateľov, čo umožňuje ich šírenie na úkor našich pôvodných druhov živočíchov.