Na hladinu Sĺňavy spustili ďalší plávajúci vtáčí ostrov

V priebehu druhej polovice 20. storočia došlo v povodí rieky Váh výstavbou priehrad a reguláciami vodných tokov k zániku desiatok riečnych ostrovov. Jarné povodne, ktoré boli výrazným činiteľom utvárajúcim koryto rieky, reguláciou prakticky zanikli. Meniaci tok rieky v minulosti umožňoval ukladanie nanášaného materiálu a postupný vznik tzv. štrkových lavíc či ostrovov, ktoré tvorili prirodzené hniezdiská pre veľký počet vodných vtákov. V zregulovaných riekach sú tieto procesy veľmi obmedzené a vznik ostrovov je z hľadiska zabezpečenia protipovodňovej ochrany nežiaduci.

Vodné vtáctvo, ktoré na takýchto ostrovoch tisícročia hniezdilo, stratilo svoje prirodzené prostredie buď ich zlikvidovaním, alebo zarastením drevinami. Z týchto dôvodov začala ŠOP SR hľadať spôsoby, ako pomôcť a zlepšiť podmienky pre ohrozené druhy vodných vtákov. Okrem pravidelného manažmentu ostrovov na vodných nádržiach prostredníctvom pravidelného kosenia, odstraňovania burín, náletových drevín a odpadkov iniciovala projekt na vybudovanie plávajúcich vtáčích ostrovov.

Ostrovy poslúžia ako hniezdiská

Ako pri obhliadke ostrova v prístave Ratnovce uviedol riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, Peter Puchala, „chránené vtáčie územie (CHVÚ) Sĺňava patrí medzi významné územia pre hniezdenie vybraných vtáčích druhov. Inštaláciou plávajúcich ostrovov budú zlepšené podmienky pre hniezdenie rybára riečneho a ďalších druhov, ktoré prichádzajú o prirodzené možnosti na hniezdenie ľudskou činnosťou.“

ŠOP SR realizuje inštaláciu šiestich plávajúcich ostrovov z finančných prostriedkov Operačného programu Kvalita životného prostredia. „Ostrovy s rozmermi 15×19,6 metra sú bezúdržbové plávajúce plochy zhotovené zo železobetónovej konštrukcie, pokryté riečnym štrkom, ktorý simuluje čo najprirodzenejšie podmienky pre druh rybára riečneho. Ostrovy sú zároveň chránené špeciálnym plotom pred vstupom predátorov. Dva ostrovy umiestňujeme v CHVÚ Sĺňava a štyri ďalšie v CHVÚ Kráľová,“ upresnil riaditeľ Sekcie projektov ŠOP SR Michal Adamec.

Plávajúce ostrovy podporia vo vybraných územiach okrem populácie rybára riečneho aj vývoj priaznivého stavu chavkoša nočného, čajky čiernohlavej a čajky sivej. „Dôsledkom zmien súvisiacich s reguláciou tokov dochádza k drastickému zníženiu stavov až úplnému vymretiu niektorých vodných vtáčích druhov. Takto na Slovensku vymrel rybár malý, na pokraj vymretia sa dostal napríklad rybár riečny a výrazne ubudli bahniaky štrkových náplavov ako kulík riečny a kalužiačik malý,“ doplnil Miroslav Demko, riaditeľ organizácie SOS/Birdlife Slovensko.

Prepravu a umiestnenie vtáčích ostrovov na presne určené miesto v strede vodnej nádrže realizuje ŠOP SR v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. (SVP). „Na Slovensku ide v tomto prípade o celkom unikátny projekt, na ktorý sme museli v súčinnosti s výrobcom ostrova hľadať vhodné spôsoby uchytenia a dopravy. Aktuálne budú ostrovy kotvené pod hladinou, pričom spôsob kotvenia by mal odolať aj väčším výkyvom hladiny,“ uviedol na záver námestník riaditeľa Povodia dolného Váhu SVP Stanislav Bilčík.

Pred predátormi mláďatá uchránia

Umelé ostrovy umiestnené na Sĺňave sú primárne určené pre rybára riečneho. Pre zahniezdenie im povrch z drobného riečneho štrku bude vyhovovať. Hniezda si vytvárajú vytvorením priehlbín do štrkového povrchu. Výška stien ostrova a oplôtka bude chrániť ich hniezda pred plávajúcimi predátormi. Operené dravce vedia odohnať tým, že hniezdia v kolóniách a vedia si spoločne hniezdisko chrániť.

Rybár riečny je potápavý vták. Trepotavým letom sa nasmeruje na korisť, chvíľku „visí“ vo vzduchu a potom priamočiaro vrazí do vody. Tak ukoristí malé ryby, žubrienky, žaby a nepohrdne ani vodným hmyzom – obzvlášť v čase, kým sú mláďatá tesne po vyliahnutí. Počet vajíčok v znáške býva väčšinou tri. Majú typický hruškovitý tvar, aby sa na rovnom podklade kotúľali vždy okolo svojej osi podobne, ako to majú aj bahniaky. Mláďatá vedia hneď po vyliahnutí plávať a dokážu sa veľmi dobre maskovať medzi kameňmi a nízkou vegetáciou. Lietať začínajú až v 30-tich dňoch.

Rybáre sú veľmi odvážne vtáky. Obraňujú svoje hniezdiská krikom a prudkými náletmi. Človeka nenapádajú, ale psa, prípadne veľké druhy čajok odoženú náletmi a silnými bodaniami zobákov.

Vodná nádrž Sĺňava a vtáčie ostrovy

Vodná nádrž Sĺňava vznikla v 50. rokoch minulého storočia ako súčasť Vážskej kaskády s úlohou regulácie hladiny Váhu a možnosťou plavby veľkých lodí cez jej plavebnú komoru, ale tiež ako hydroelektráreň.

Novovzniknutá vodná plocha najprv prilákala migrujúce vtáky ako miesto oddychu pri ich ceste. Neskôr sa stala zimoviskom pre operence zo severnej Európy a letným hniezdiskom pre vtáctvo z juhu. Niektoré si tu však našli trvalý domov.

V strede nádrže je „Vtáčí ostrov“. Je to umelo vybudovaný ostrov, ktorý vznikol v roku 1976. Má rozlohu 2,8 hektára a je hniezdišťom pre veľké množstvo vodných vtákov. Bolo na ňom zaznamenané hniezdenie rybára veľkého, čajky čiernohlavej, ale aj veľkých morských čajok ako čajka sivá či čajka striebristá.

To bol aj dôvod, prečo sa o túto lokalitu začali zaujímať ochranári. Sĺňava bola najprv v 80. rokoch chránenou študijnou plochou, neskôr chráneným vtáčím územím a po vstupe Slovenska do Európskej únie bola zaradená medzi významné vtáčie lokality v rámci Európy a začlenená ako mimoriadne dôležitá oblasť do Natura 2000, s čím súviselo aj zriadenie štvrtého pásma ochrany prírody.

V súčasnosti k pevnému ostrovu so sedemdesiatych rokov pribudli ďalšie dva plávajúce, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu počtov hniezdiaceho vodného vtáctva v tejto lokalite.

zdroj: ŠOP SR