Premnožené nutrie sú stále problémom
Pre niekoho milé zvieratká, pre iného horor. Nutrie sa v piešťanských vodách zabývali tak, že vo viacerých lokalitách žijú v početných kolóniách. V brehoch si budú chodbičky, a tak sa obyvatelia domov susediacich s potokom Dubová obávajú o stabilitu svojich obydlí. Problém sa dostal i do celoštátnej televízie.
O probléme s nutriami riečnymi sme písali už mnohokrát. Ľudí o tom, aby neprikrmovali chlpaté hlodavce, neinformovali len naše články, ale aj početné výzvy piešťanskej radnice. Časť obyvateľstva je však nepoučiteľná a zväčšovanie kolónií nutrií naďalej podporuje nakrájanými jabĺčkami, mrkvami, kalerábmi, zemiakmi a ďalšími lahôdkami, ktoré tieto juhoamerické hlodavce s chuťou schrúmu. Ľudia si pritom toto nezodpovedné konanie obhajujú tým, že nutrie sú „zlaté“, prípadne sa to „páči deťom“.
Na druhej strane však „zlaté“ nutrie spôsobujú problém, ktorý pre Televíziu Markíza popísal jeden z obyvateľov sídliska Mikrorajón: „Vidím to ako jednu katastrofu. Tie zvieratá si robia nory, údajne až do desaťmetrovej hĺbky, a vlastne to mám pod domom. Mám obavy, že sa poruší statika.“
Radnica podľa televízie požiadala odbor životného prostredia okresného úradu o mimoriadne povolenie lovu poľovnej zveri. Určite by však pomohlo i to, keby ľudia svojím prikrmovaním nepodporovali nekontrolovateľné množenie nutrií. Na Slovensku totiž tieto hlodavce nemajú prirodzeného predátora. Ako uvádza Štátna ochrana prírody SR, nutria riečna bola do Európy dovezená ako chovný druh na kožušinu a veľmi chutné mäso začiatkom 20. storočia. Čoraz častejšie dochádzalo k únikom chovaných jedincov do prírody a v posledných dekádach storočia sa začala objavovať vo voľnej prírode aj na Slovensku. Dosahuje hmotnosť 10 až 12 kilogramov.
Nutrie žijú väčšinou v pároch alebo v rodinách a pri vyšších stavoch populácie v kolóniách, strážia si svoje teritórium. Živia sa predovšetkým rastlinnou potravou v okolí vodných plôch. Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu a rozhrabať brehy, čím prispieva k erózii najmä na sypaných hrádzach.
Potvrdzuje to aj Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky (AOPK ČR). Hovorí, že budovaním chodieb v brehoch nutria prispieva k ich nestabilite, čo spoločne so spásaním vegetácie môže viesť k spomínanej brehovej erózii. Úbytok pobrežnej vegetácie tiež negatívne ovplyvňuje hniezdenie niektorých druhov vtáctva. Napríklad v Taliansku je preukázaný pokles rozmnožovania rybára bahenného v oblastiach s výskytom nutrií. V blízkosti polí môže spôsobovať lokálne ekonomické škody poľnohospodárom. Nutria v našich končinách nemá prirodzeného predátora. V Južnej Amerike ju loví jaguár, aligátor alebo anakonda, ktoré sa zatiaľ po našich uliciach nepohybujú.
AOPK ČR dodáva, že nutrie možno likvidovať aj odstrelom alebo odchytom do pascí. Približuje, že v Anglicku sa ich takto podarilo kompletne vyhubiť, no podieľalo sa na tom 24 profesionálnych lovcov po čas ôsmich rokov.
