Reštaurovanie zbierok Balneologického múzea
V Balneologickom múzeu Imricha Wintera v Piešťanoch sa systematicky venujú ochrane a starostlivosti o zbierkové fondy. V rámci toho dávajú pravidelne reštaurovať hodnotné a z reštaurátorského hľadiska na záchranu náročné artefakty. Konzervovanie, ošetrovanie a čistenie predmetov, ktoré sú v lepšom stave, vykonávajú priamo v múzeu. Aj v minulom roku v týchto aktivitách pokračovali. Reštaurované boli predmety zo zbierok etnografie, histórie a prírodovedných zbierok.
Už v roku 1928 bola pod názvom Etnografická sbierka sprístupnená prvá expozícia piešťanského múzea (dnešného Balneologického múzea I. Wintera). Ako nám našepkáva aj názov, zberateľská činnosť členov Piešťanskej muzeálnej spoločnosti sa spočiatku sústredila na zbieranie národopisných artefaktov. Predovšetkým tých výtvarne zaujímavých, lahodiacich oku, ale hodnotných aj z historického hľadiska. Pochádzali z Piešťan, ale i z rázovitých regiónov Slovenska, napríklad z Liptova.
Jedným zo zbierkových predmetov získaných v tomto období je aj torzo drevenej truhličky. Zaujala predovšetkým svojou výzdobou. Zachovaná vrchná časť (doska truhličky) je zdobená veľkým krížom, okolo ktorého sú solárne motívy, motívy srdca, geometrické ornamenty a číslice, zrejme letopočet, ktorý sa nedá jednoznačne identifikovať. Pravdepodobne je to však rok 1886. Zachovaná predná stena truhličky je nezdobená a je v nej zachovaný kovový zámok. Pôvodné fragmenty truhličky boli už v medzivojnovom období aplikované na novej drevenej podložke, ktorá bola zhotovená v tvare truhličky. Drevo zachovaných častí pôvodnej truhličky bolo napadnuté a zničené drevokazným hmyzom a lámalo sa. Predmet odborne očistil, ošetril a konzervoval konzervátor Gustav Niepel.
Ďalším predmetom, ktorý nám ošetril a reštauroval, bol svietnik v podobe plastiky kľačiaceho baníka. Ide o typ drevenej polychromovanej ľudovej plastiky – baníka vo sviatočnom baníckom odeve. Ten tvorí biely kabát, červené nohavice so zlatými lampasmi a čierne čižmy. Okolo krku má stuhu čiernej farby uviazanú do mašle a okolo pása koženú zásteru. V pravej ruke drží podstavec na sviečku. Niepel plastiku odborne ošetril a doplnil chýbajúcu časť ľavej nohy.
Ďalšími predmetmi, ktoré boli reštaurované, sú menšie drevené plastiky – anjel a kľačiaci pastier. Reštaurátorský zásah si vyžadoval aj kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom – pôvabná ľudová práca neznámeho rezbára datovaná do konca 19. storočia. Predmet sme získali do zbierok múzea darom ako súčasť kolekcie sakrálnych plastík zberateľa Kornela Duffeka. Ježiš Kristus má na hlave tŕňovú korunu. Okolo bedier má bielu rúšku uviazanú na ľavom boku. Osadený je na kríži hnedej farby, v hornej časti má tabuľku s nápisom INRI konturovanom čiernou farbou na bledom podklade. Telo plastiky Krista malo uvoľnenú pravú ruku, bolo oddelené od kríža a kríž bol poškodený, pravá časť priečneho brvno kríža bola zašpinená bielou farbou. Zásah konzervátora zlepšil fyzický stav predmetu a obnovil jeho historicko-estetické kvality.
Vďaka finančným prostriedkom poskytnutým Fondom na podporu umenia sme mohli dať zreštaurovať dva zbierkové predmety spojené s významným osobnosťami slovenskej histórie a literatúry – vreckovku generála Milana Rastislava Štefánika a klobúk básnika Ivana Kraska. Oba predmety reštaurovala Sylvia Birkušová.
Vreckovku získala do zbierok Piešťanská muzeálna spoločnosť od rodiny generála spolu s ďalšími predmetmi a fotografiami zo Štefánikovej pozostalosti. Vreckovka je zhotovená z jemnej hodvábnej tkaniny v bledom fialovoružovom odtieni. V rohoch vreckovky, v bielych poliach sú vyobrazené (namaľované) po štyri zástavy spojeneckých štátov, a to identické na dvoch uhlopriečne protiľahlých stranách: belgická, anglická, francúzska, ruská a na ďalších dvoch protiľahlých stranách: anglická, belgická, francúzska a slovenská.
Reštaurátorka zistila, že okrem znečistenia povrchu vreckovky prachom je na nej výrazná škvrna po zatečení s hnedými okrajmi. V každom rohu bola vreckovka poškodená a časti hodvábneho materiálu chýbali. Celoplošne bola tkanina oslabená narušením a rozpadnutím útkových nití.
Reštaurátorka vreckovku vyčistila suchou cestou – celoplošným povysávaním vysávačom s regulovaným sacím výkonom za použitia mäkkého štetinového nástavca. Ďalším krokom bolo lokálne mokré čistenie škvŕn. Znečistené miesta čistila mechanicky vatovými tyčinkami namočenými v demineralizovanej vode. Zdeformovanú tkaninu v priebehu čistenia tvarovala a formovala, upravené časti voľne vysušila. Potom vybrala a pripravila materiál na sceľovanie poškodených častí tkaniny. Na celoplošné podloženie a spevnenie vybrala hodvábnu tkaninu – pongé najmenšej gramáže, dofarbenú podľa odtieňa vreckovky farbivami na živočíšne vlákna značky Lanasol.
Keďže tkanina bola veľmi jemná a krehká, reštaurátorka jej plochu celoplošne podložila – okrem bielych polí s vlajkami v rohoch vreckovky, aby boli zreteľne viditeľné z oboch strán vreckovky. Celá plocha novej tkaniny bola najskôr obšitá po okrajoch a potom našitá z rubovej strany po obvode vreckovky drobným predným stehom, hodvábnym vlasom. Následne boli zapracované otvory po obvode bielych polí so zástavami a všetky poškodené časti boli fixované a spevnené skeletovacím a predným stehom, hodvábnym vlasom. Po zreštaurovaní bude vreckovka opäť vystavená v hlavnej expozícii múzea v časti venovanej osobnosti M. R. Štefánika.
Vďaka podpore Fondu na podporu umenia sme mohli dať reštaurovať aj klobúk básnika Ivana Kraska. Klobúk má zvnútra výrobnú značku „TOVÁRNA NA KLOBOUKY Jaques Mayer HUTFABRIK BRATISLAVA“. Je zhotovený z hnedého vlneného filcu, dienko je podšité hodvábnou tkaninou svetlobéžovej farby. Po vnútornom obvode je lemovaný koženým pásikom. Po obvode je lemovaný tenkou hodvábnou lemovkou a zdobený širšou stuhou. Vonkajšia a vnútorná strana klobúka boli znečistené nosením a prachom. Na povrchu klobúka boli aj niekoľko škvŕn a menšie deformácie tvaru. Veľmi poškodená bola ozdobná stuha z hodvábu, ktorá bola oslabená a rozpadávala sa na jednotlivé vlákna. Poškodená bola i tenká hodvábna lemovka po obvode, ktorá mala predratú časť na hrane klobúka a miestami tiež uvoľnené upevňovacie stehy.
Na základe výskumu reštaurátorka stanovila postup reštaurovania, ktorý tvoria nasledujúce kroky – čistenie suchou a mokrou cestou príprava a farbenie materiálu na reštaurovanie, fixovanie uvoľnených častí. Poškodené miesta budú postupne podložené zafarbenou tkaninou príbuznou originálu, trhliny a oslabené budú fixované hodvábnym vlasom skeletovacími stehmi a prednými stehmi. Reštaurátorka vyrobí aj formu na deponovanie a vystavovanie klobúka. Klobúk plánujeme vystaviť v reinštalovanej expozícii básnika Kraska v jeho piešťanskom byte, ktorú v súčasnosti pripravujeme.
Vladimír Krupa
