Poštoví holubári hľadajú mladých nadšencov
Klub chovateľov poštových holubov Piešťany má svojich skalných členov v počte, ktorý by ste mohli zrátať na prstoch dvoch rúk. Rôčky im pribúdajú a radi by medzi sebou privítali novú, mladú krv. Aj toto želanie zaznelo na ich výročnej členskej schôdzi, ktorá sa uskutočnila 18. januára v Campingu Pullmann v obci Banka. Tých najúspešnejších ocenili.
Chovatelia zhodnotili rok 2022 a vytýčili si nové ciele. Za celoročnú sezónu si ocenenie prevzali v kategóriách pretekov starých holubov Pavol Šebo, ktorý získal prvé miesto. Na druhom sa umiestnil chovateľ Jozef Pullmann, tretí skončil Jiří Schlesinger. „Ide o kolegov, ktorých holuby pretekali počas uplynulej sezóny v Česku a v Nemecku, kde absolvovali spolu štvoro pretekov,“ informoval nás predseda tunajšieho klubu chovateľov poštových holubov Jozef Michalica.
V druhej kategórii – medzi chovateľmi mladých poštových holubov – „zlatú“ priečku obsadil Michalica. Druhý bol Šebo a tretí opäť Schlesinger. Mladé holuby pretekali štyrikrát, vypúšťali ich z Českej republiky, aby doleteli domov, do svojich rodných holubníkov.
Ako sme už v úvode informovali, holubári dlho debatovali aj o možnosti, ako získať mladých chovateľov holubov do svojich radov. Správnou motiváciou sa im to azda podarí, veď ide o krásny, aj keď náročný koníček. Pripomíname, že ak by zlyhali všetky navigačné systémy, ešte tu je poštový holub. Správne vycvičený okrídlený posol sa aj z druhého konca sveta vráti do rodného holubníka. Vedia o tom všetci poštoví holubári.
Je čas odovzdať skúsenosti pozitívne naladenej generácii, získať si jej priazeň. Ide o koníček, ktorý si síce každý z holubárov hradí z vlastného vrecka, no má svoje obrovské čaro. Lebo len – dobré holuby sa vracajú. Tí najlepší môžu súťažiť na rôznych medzinárodných pretekoch. „Sú medzi nami chovatelia, ktorí zaplatia aj tisíc eur štartovné za mladého holuba. Napríklad víťaz finálových pretekov v Južnej Afrike, kde ho usporiadatelia ešte predtým vycvičia, môže získať za to, že sa vráti do rodného holubníka, až milión dolárov,“ povedal Michalica.
Šanca vychovať takéhoto holuba je jedna z tisícov, možno desaťtisícov, buďme preto realisti. Našim miestnym holubárom by postačilo, ak by im hoci len na odvoz holubov prispeli sponzori či mesto alebo kraj. Aj keď si vraj požiadali o dotácie, nič nedostali. A tak chov i výcvik holubov (každý deň hodinu ráno a hodinu podvečer) vykonávajú vo svojej réžii, zväčša z dôchodkov. „Od mája do konca septembra, keď je pretekárska sezóna, najazdia s holubmi 17-tisíc kilometrov. Všetko si platia samotní chovatelia, klobúk dole,“ uviedol Michalica.
Ešte pre zaujímavosť, víťaz prestížnych svetových pretekov môže ísť do dražby, kde sa ceny šplhajú až k stotisícom. „Najdrahšie vydražili víťazného poštového holuba za 250-tisíc eur. A asi pred dvomi rokmi vyhral jednu z popredných súťaží holubár z východného Slovenska, holub mu zarobil stotisíc eur,“ usmial sa Michalica. Tak či onak, zažili sme chovateľov, ktorí by svojho šampióna nepredali ani za celý svet. To preto, že „srdce a láska“ podľa nich nie sú na predaj.
