Tip na víkend: Bezovecká rozprávka so sánkovaním aj štvornohými kamošmi
Pred niekoľkými rokmi sme písali o Bezoveckej rozprávke. Išlo o lyžiarske preteky jednotlivcov, ktoré niesli názov Memoriál Miška Pikusa. Aj keď v sobotu 28. januára sa na lyžiarskych svahoch žiaden memoriál nekonal, predsa však tu rodičia i starkí s deťmi zažili Bezoveckú rozprávku. V Piešťanoch bola pľačkanica aj okolo cesty k lyžiarskemu stredisku bolo všelijako, ale tam hore – na chiranáckej zjazdovke – čakali výletníkov nádherné chvíle zimných radovánok v bielučkom snehu. Tam je vždy iný svet.
Od skalných lyžiarov sme sa dozvedeli, že sa tu vraj prevádzkovatelia chystajú spojazdniť večerné lyžovanie. V ten deň sa na oblohu vykotúľalo slnce a rodiny s deťmi si parádnu sánkovačku užívali od bieleho rána. Prvé neisté lyžiarske pokusy zažili malí odvážlivci v kombinézach a prilbách. Na „dvestovke“, čiže somárskej lúčke, pribúdali pokrivení snehuliaci, materiál na ich stavbu akosi pokrivkával na okraji zjazdovky. Parkoviská okolo smutnej budovy chiranáckej chaty sa plnili, život pod chatou ale prúdil naplno. Ľudia sa radovali a mnohí sa vydali aj popri vyhrávajúcej Šport chate na zasneženú púť po kopčekoch a údoliach i lesoch Považského Inovca až k Tematínskemu hradu.
Nás sprevádzal verný spoločník, psík Spike – chlpaté stvorenie z rodu borderskej kólie. Prekvapenie sme zažili už cestou, keď nás dohonila dvojica turistov, ktorých sprevádzali tri borderky. Najšťastnejší bol náš jedináčik. Krútil chvostom a už aj lietal spolu s novými kamarátmi. To ešte netušil, že na nádvorí Tematína ho čaká štvrtý parťák rovnakej rasy. A keby len ten. Po výstupe z Hrádku si tu odfrkovalo šesť koní a ešte ďalšie psie stvorenia. Tie docválali a docupitali do tematínskeho panstva so svojimi džokejmi od Hlohovca a Trnavy. „Autá sme nechali v Hrádku a na hrad sme vyšli v sedle,“ prezradili nám veselí jazdci.
Po lete, keď sme boli na Tematíne naposledy, sa tu opäť ukázalo, ako pribúdajú a odkrývajú sa nové priestory. Hrad je pekne uprataný, stavebné náčinie i materiál sú odložené, postavené bokom, aby nezavadzali. Návštevníci – malí, veľkí aj tí skôr narodení – vychádzali až do zrekonštruovaných horných priestorov. My sme si so Spikom rozbalili desiatu a ostali dolu, v komnatách „pri kozube“. Pekná chvíľa.
Potom prišla rozlúčka, mávanie a cesta nazad k autu. Aby sme nevyšli z adrenalínového cviku, trošku sme aj poblúdili. V lese sa zmrákalo, a tak sme boli radi, keď sme zazreli v diaľke „šesťstovku“. Na Bezovci sa už sánkari balili, kufre áut búchali a spokojní výletníci trielili domov.
Tento týždeň by na Bezovci mohlo byť opäť fajn. Meteorológovia hlásia zrážky a ochladenie. A ak aj tu dolu bude pršať, tam hore sa môže každému návštevníkovi pritrafiť Bezovecká rozprávka.
