Radosť aj z mála (snehu)
V Piešťanoch napadol prvý tohtoročný sneh. Už-už to vyzeralo, že deťom, ktoré sa nedostanú na zimnú dovolenku kdesi do Tatier, budeme ukazovať zasnežené stromy a lúky len na fotografiách. Napokon sme sa, na radosť mnohých dočkali, a i keď len decentne, ale predsa nasnežilo.
Sneh sa v týchto končinách stáva luxusom. Zdá sa, že je ho každým rokom menej, a kým v ostatných rokoch sme ťahali otepľovačky zo skríň už okolo Mikuláša, tento rok sme sa mohli prechádzať v kabátikoch ešte aj v polovici januára. Martina na bielom koni asi môžeme zaradiť do žánru sci-fi.
O to krajšie bolo pozorovať detičky, ktoré sa počas uplynulého víkendu tešili z každej vločky. Povedzme si otvorene, kvalita snehovej prikrývky nebola „nič moc“, keďže spod bielych kôpok stále vytŕčali neposlušné trsy trávy a sneh veľmi rýchlo menil svoju podobu na mokrú čľapkanicu. Ani to však neodradilo milovníkov bobovania a sánkovania, aby vyrazili ťahajúc svoje „dopravné prostriedky“ na špagáte na niektorý z kopcov – napríklad na piešťanský val. Zábavu nepokazilo dokonca ani to, že po niekoľkých zjazdoch na rovnakom mieste zostal na hrádzi len pás vlhkej zelene. A čudujte sa alebo nie, podarilo sa postaviť aj viacerých snehuliakov.
Milé bolo v posledných dňoch sledovať, že aj dospelí, ktorí sa k láske k snehu nepriznávali, skôr sa hrdili tým, že studené vločky každý rok tolerujú so zaťatými zubami, sa minulotýždňovej mininádielke potešili. Možno bol v tej radosti aj kúsok spomienok na niečo, čo bolo kedysi samozrejmosťou a dnes sa deje len výnimočne. V tomto sú dospelí špecifickí – často si uvedomia, že niečo mali radi až vtedy, keď o to prídu.
Veľakrát záleží na tom, ako sa človek na situáciu díva. Deti sa mohli hnevať, že nemôžu postaviť väčšieho a belšieho snehuliaka, a ich rodičia sa mohli slabej nádielke vysmievať so slovami, že za ich mladých čias bolo snehu viac. Ale mnohí si s úsmevom na ružovkastých lícach užili aspoň to, čo mali k dispozícii. Nestratiť schopnosť nájsť krajší uhol pohľadu je veľkou pomocou v ťažkých dňoch.
Dejú sa nepekné veci. Bohužiaľ, negatívne správy o rôznych nedobrých skutkoch či nehodách sa len tak valia. Zaiste z toho môže mať nejeden čitateľ i poslucháč nepríjemné pocity, možno aj strach, úzkosť. Do toho sú tu rodinné, zdravotné či finančné ťažkosti, ktoré z času na čas zaúradujú aj na napohľad bezproblémových miestach. Ak nepomôžu ľahké zbrane v podobe prechádzok, prírody, kultúry, cvičenia či nasávania pozitívnej energie z pekných momentov, nebojte sa požiadať o pomoc – aj odbornú. Každý deň s úsmevom je na nezaplatenie.
