Pocukrovaný zimný prechod Bezovec – Piešťany
Prvý tohtoročný sneh v horách Považského Inovca pocukroval aj náladu všetkých ľudí, ktorí sa vydali na v poradí už 37. ročník Zimného prechodu Bezovec – Piešťany, ktorý každoročne pripravujú pre priaznivcov turistiky členovia TJ Bezovec Piešťany. Po zamračenom ráne sa cez obed na oblohu vykotúľalo slnko, v diaľke sa zabelel Tematín a turistom sa v miestach s výhľadmi objavili nádherné, prežiarené panorámy vrchov.
Podujatie sa konalo v sobotu 21. januára, väčšina turistov nasadla na autobusovú linku už na stanici v Piešťanoch a postupne na Juhu i na Krajinskej sa autobus plnil do puknutia, celkom ako za starých čias, keď ČSAD muselo pridávať lyžiarom k autobusu aj „vajíčkovú“ vlečku. Turisti si vyberali si medzi tromi trasami s rozdielnym počtom kilometrov.
Menej zdatní si trúfli prejsť 12-kilometrovú túru cez Gonove lazy na Hubinu, o niečo vytrvalejší sa pobrali k Výtokom (20 km) a vytrvalci si mohli namieriť cez Jelenie jamy a Havran až do kúpeľov (30 km). Partia zvaná Bublina si cestu ako každý rok sofistikovane prispôsobila tak, aby sa veľa nenachodila, ale zážitkov načerpala do vôle. „Bublinky“ si to do hôr namierili od modrovskej horárne okolo Zlej farmy, kde pozdravili aj v blate sa čľapkajúcu svinku Krasomilu. Ďalej išli cez Gonove lazy až k výtockému rázcestiu, kde ich už čakalo v Bufete u Mijača chutné občerstvenie – držkový gulášik, čaj, káva i pivo. Domáci hosťom núkali tiež pagáčiky a tortu zadarmo.
Vráťme sa však k turistike, z modrovskej horárne šli aj šéfovia klubu, aby na Gonových lazoch rozdúchali oheň na opekačku. Dalo im to práce, pretože konáriky či uschnuté byliny, čo vytŕčali spod snehu, boli mokré, takže nájsť suché drevo na založenie ohniska bol problém. Ale napokon vatričku „z plných pľúc“ zapálili.
Na „Gonáčoch“ bola aj prezentácia a výstava dobových fotografií v plenéri, v zasneženej prírode. Tam sa mohli turisti dozvedieť, ako a kto žil v tých miestach. Ako sme už uviedli, na Gonových lazoch, i keď to zo začiatku tak nevyzeralo, bola parádna opekačka, ale rozdávali sa tam aj diplomy za účasť na podujatí. Ľudia prichádzali postupne a dym pri opekaní štípal jedna radosť. Miešal sa s omamnou vôňou pričmuhnutých špekáčikov a slaninky, ľudia sa vítali, objímali, pripíjali si na zdravie v novom roku. Spokojní sa vrátili nazad do svojich domovov, pretože načerpali energiu na ďalší náročný týždeň.
Autor textu a fotografií: Viera Dusíková, ďakujem tiež za krásne fotky A. Jackovej.
