V každom z nás je kus anjela aj čerta
Čerti so mnou šijú vždy, keď pomyslím na nejakú hlúposť, huncútstvo či „dobrotu“. Voľakedy ich bolo viac, teraz už mám iba jedného – spí mi pod pracovným stolom, takže ani nohy si nemôžem narovnať. Je ním náš pes – čertisko jeden nepodarený! Keď zbadá škrečka či mačku, vystrčí uši ako radary a už za nimi trieli. Čo na tom, že ja si krívajúc ledva „poprdkávam“ za ním a veru už ma aj zopárkrát stiahol do blata.
No mám tu aj svojich anjelov strážnych. Jeden z drôtu, ďalší biely porcelánový či bacuľatý ružový držia stráž nad písmenkami, ktoré ukladám do novín. Potrebujem ich ako soľ! Pretože pri toľkom množstve informácií, mien, výrokov, názvov, definícií, citácií a čo ja viem ešte čoho mi niekedy ostáva stáť prst nad klávesnicou a čaká na pokyn hlavy. A tá točí neviditeľné kolieska na plné obrátky a – NIČ. Preto potrebujem anjela – našepkávača.
Lenže – niekedy mi našuškáva rohatý a za pochodu. To sa mi stalo už párkrát. Raz som premenovala prezidenta Gašparoviča na Michala, inokedy mi ušla jedna nula, a tak istá oficiálna návšteva mesta prišla do Piešťan v roku 20012. Raz som vinšovala rodine do Šterús, keď im bocian doniesol dieťatko 31. apríla, pričom chudák apríl je len tridsaťdňový.
V zápale tvorby som kedysi dávno premenovala dnes už nebohú storočnú babičku Máriu Sabovú na Lackovú. Veľmi som sa preto trápila, ona ma však s úsmevom upokojila: „Preto žijem sto rokov a v zdraví, lebo si z ničoho nič nerobím.“ Podobne sme raz s Pištom Gregoričkom vlepovali narodeninovú fotku istej rodáčky z Piešťan, ktorá prišla z Ameriky, a rodina jej blahoželala v našej novinovej spoločenskej rubrike. Namiesto svetaskúsenej Američanky som vložila do novín fotku začepčenej babičky z Krakovian. Osobne som Američanke niesla s malou dušičkou jej prerobené noviny. Smiala sa od srdca, lebo v stánku videla tie pomýlené. Čepiec by jej vraj sekol a babička z Krakovian sa jej páčila viac ako ona sama sebe. „Jedna chyba, žiadna chyba, život ide ďalej.“
Veru. Kto nič nerobí, chyby nenarobí. Ukázalo sa to už tisíckrát. Preto želám všetkým ľuďom, ktorí tvoria, budujú, píšu, učia, pečú, varia, konštruujú, vyvíjajú, betónujú, pília, rýľujú, šijú, lepia, striekajú, montujú, súdia, liečia, vážia, počítajú – aby sa im omyly a chyby vyhýbali. Prajem im hlavu jasnú a ruky pomalšie ako myšlienky. Potom by sa im chyby mohli vyhnúť. A stráž nad ich statočnou prácou aby držal anjel, nie čert! Preto vám do nového roka želám ľahkosť bytia aj v ťažkých časoch, čo sa na nás valia. S humorom sa žije ľahšie. Vážni môžeme byť v truhle.
Viera Dusíková
