Spomienkový optimizmus
Spomienkový optimizmus odborná literatúra definuje ako vytesňovanie negatívnych skúseností z našej pamäte. A presne týmto spôsobom na mňa pôsobia niektoré súčasné tvrdenia na margo našej štyridsaťročnej socialistickej minulosti.
Áno, je fakt, že sme vtedy boli podstatne mladší, štíhlejší a zrejme aj krajší, ale to so socializmom nemalo nič spoločné. Bez vplyvu spomienkového optimizmu si teda len tak letmo zaspomínam na obdobie údajného socialistického blahobytu.
Moja cesta po ukončení strednej školy sa začala v strojárenskej fabrike na pozícii údržbára strojových zariadení. V jedno ráno po vyjdení zo sídliskového paneláka som si všimol, že susedovi zasa ukradli na aute stierače. Tie sa nekradli, pretože boli drahé, kradli sa, lebo sa nedali kúpiť. A čo sa kúpiť nedalo, toho bolo podstatne viac ako toho, čo v obchodoch bolo.
Cestou do práce som sa pristavil v trafike. Kúpil som si cigarety Sparty. Za ne som však v stánku nezaplatil cenníkových 8 korún, ale za podpultový tovar 10 korún. Za úplatky a po známosti sa vtedy kupovalo takmer všetko.
Do roboty bola treba prísť načas, to bola pointa práce v socializme. Po príchode na dielňu som dostal pracovný lístok, kde je čo pokazené. Vybral sa k nefunkčnému sústruhu, sústružník ma však od neho odohnal. Stroj mal pokazený len akože a čakal na druhú polovicu mesiaca, keď bude potrebné plán doháňať a on za tú istú vysústruženú súčiastku dostane zaplatený motivačný dvojnásobok.
Vedúcim to bolo fuk, lebo za socializmu platilo – kto neokráda štát, okráda rodinu. A kradli všetci a všetko. Materiál z fabrík, cement či tehly zo stavieb „socializmu“. Každý si z roboty čo mohol, to doniesol, len aby si ten socialistický „blahobyt“ aspoň trochu vylepšil.
Oni vlastne už komunisti začali svoje bačovanie zlodejčinou. Ukradli vládnu moc komunistickým prevratom, lebo voľby nikdy nevyhrali a nazvali to Víťazný február. Ukradli fabriky podnikateľom a nazvali to znárodnenie. Ukradli pôdu súkromne hospodáriacim a nazvali to kolektivizácia. Ukradli úspory ľuďom a nazvali to menová reforma.
Krajinu, fabriku a družstvá neviedli najtalentovanejší manažéri, ale najtalentovanejší stranícki pätolizači. A aby komunistov ľud nevyhnal, dohliadali tu na nás ruskí okupanti. Keď sa však nakradnuté minulo, socializmus zbankrotoval.
Nám ostali už len pamäťou vyselektované pekné spomienky na mladosť. Socializmus bol odporné a dekadentné zlo a je to, chvalabohu, už viac ako tridsať rokov len temná minulosť.
