Vyhrňte rolety, buďte off-line!
Nie sme tu nastálo. Sme tu len na kratučkom výlete. Luskneš prstom a tvoj čas sa zastaví. Kým sa tak stane, skús si ten výlet naplno užiť.
Čo robíme na výlete? Cestujeme, spoznávame nové miesta i ľudí, pýtame sa ich na veci, ktoré nás zaujímajú, a obdivujeme reálie. Snažíme sa nadviazať kontakt a vytvoriť si vzťah hoci len s jediným človekom, ktorý nás zaujme, je osožný a poradí, odporučí nám pokračovať v načatej ceste i to, kam a ktorým smerom sa pobrať.
Na výlet spravidla nechodíme sami. Ideme minimálne dvaja. To aby vo chvíľach, keď potrebujeme zdieľať krásu či ošklivosť miest, ktoré sme navštívili, bolo komu povedať: „Jeeej, ten obraz v galérii je famózny. Všimni si výraz ženy, ktorú ten neznámy autor zachytil v okamihu, keď sa skláňa nad dieťaťom.“ Alebo: „Vodiči v tomto meste jazdia ako blázni, ten pred nami skoro zrazil starenku na zebre. A to už bola v druhej polovici.“
Očakávame súhlas, nesúhlas, komentovanie, iný názor, pohľad, pripomienku. Pretože už od prírody je človek spoločenský a k životu potrebuje zdieľanie názorov. Tak sa to deje v rodine, v pracovnom či školskom kolektíve, v komunite, cirkvi, parlamente, ale aj vo vlaku, v autobuse či taxíku.
Treba sa rozprávať, lebo nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie, pokiaľ nie je naozaj nemé. Ak však má poruchu reči, jeho láskavá matka mu porozumie aj bez slov. Lebo také dieťa je čitateľné a svoje potreby dá najavo neverbálne.
Mnoho rodičov však zažíva chvíle, keď sa s nimi ani vlastní členovia rodiny nerozprávajú. Deti akoby onemeli so slúchadlami v ušiach alebo na ušiach. Sú zamobilované vo svojom on-line svete. Ťukajú do klávesníc, akoby im šlo o život.
Vonku je teraz mrazivo a nepekne, ale aj keď svieti slnce, žalúzie v ich izbách sú zastreté, obloky zatvorené. Ani slnko, ani vzduch sa tam neprederie. Len ťaživé, dusné ticho prerývané nervóznou nástojčivosťou on-line závisláka. Skúste ho dopoludnia poslať do obchodu po chlieb. Preberie sa k večeru.
Ja viem, že príliš mudrcujem a mohla by som už byť ticho. Ale nie sme tu nastálo. Sme tu len na kratučkom výlete. Luskneš prstom a tvoj čas sa zastaví. Kým sa tak stane, skús si ten výlet naplno užiť. Off-line. Na čerstvom vzduchu – v priamej komunikácii človeka s človekom. Z očí do očí. Z úst do úst. Potom aj bozkávania bude viac. A interakcia sa začína.
Viera Dusíková