Ako sa Piešťany dostali cez šach do svetovej literatúry
Súčasť slávnej Zweigovej novely dokladá, aké významné šachové podujatie sa pred sto rokmi konalo v piešťanských kúpeľoch. K najznámejším dielam rakúskeho spisovateľa židovského pôvodu Stefana Zweiga, ktorý z rodnej krajiny utiekol pred nacizmom, patrí Šachová novela.
Hlavnou postavou v nej je advokát „doktor B.“, ktorý rozpráva, ako ho gestapo vo viedenskom hoteli väznilo a vypočúvalo. Čas v izolácii trávil tým, že hral šach sám so sebou – podľa knižky šachových partií, ktorú potajme vzal svojim väzniteľom. V príbehu cestuje zámorskou loďou do Argentíny, na ktorej je aj majster sveta v šachu Mirko Čentović (postava je fiktívna). V salóne hrajú proti veľmajstrovi partiu šachu spoločne niekoľkí nadšenci kráľovskej hry. Doktor B., ktorý sa tam náhodou objaví, im poradí ťahy a ťažkú pozíciu so sebavedomým profesionálom prekvapivo remizuje. Dej ďalej pokračuje, ale zastavím sa pri tejto osobitnej scéne. Pri pohľade na rozohranú pozíciu doktor B. hovorí: „Je to takmer rovnaká konštelácia, do akej sa dostal Alechin v partii s Bogoljubovom na piešťanskom veľkoturnaji 1922.“
Priblížme si teda tento medzinárodný šachový turnaj, ktorý sa odohral v piešťanských kúpeľoch. Zišlo sa na ňom 19 popredných európskych hráčov. Zvíťazil v ňom vtedajší sovietsky majster Jefim Bogoljubov o pol bodu pred ruským emigrantom Alexandrom Alechinom a Rakúšanom Rudolfom Spielmannom, piaty v poradí bol rodák z Pezinka Richard Réti. Dodajme, že Alechin a ďalší účastník turnaja Holanďan Max Euwe sa neskôr stali majstrami sveta, iní hráči ako Bogoljubov a Nemec Siegbert Tarrasch boli vážnymi kandidátmi na tento titul.
Aprílové podujatie v roku 1922 sa konalo v luxusnom Grand Hoteli Royal a nadväzovalo na podobne silný šachový turnaj, ktorý sa v Piešťanoch hral o desať rokov skôr, ešte za Rakúsko-Uhorska. Akcia mala podporu československej vlády a záštitu prezidenta Tomáša G. Masaryka, ktorý venoval ceny pre najkrajšie partie.
Ako referoval vtedajší Slovenský denník, súťaž ukončil rozlúčkový slávnostný večierok. „Z majstrov poďakoval prvý víťaz majster E. Bogoljubov zdôrazniac, že Československo je prvým z nástupníckych štátov, ktoré podobný veľkolepý turnaj po vojne usporiadalo,“ písali noviny. Vydarené podujatie si získalo pozornosť šachového sveta a zakrátko o ňom vyšla v nemčine turnajová knižka s komentovanými partiami. Až dodnes ide o najslávnejší turnaj hraný na Slovensku.
Vráťme sa však k deju Šachovej novely, keď ku hre medzi Čentovićom a jeho amatérskymi vyzývateľmi prichádza nenápadný cudzinec. Na šachovnici ide o pozíciu z partie Alechin – Bogoljubov v Piešťanoch. Doktor B. sleduje rozostavenie a varuje skupinu nadšencov, ktorí hrajú čiernymi figúrkami, pred premenou pešiaka na dámu. Po ťahu 1.- c2-c1D 2. Sa3xc1 Jd3xc1 by síce prechodne získali figúru (strelca), ale po pokračovaní 2. – d6-d7 Jc1-e2+ 3. Kg1-f2 Vc8-d8 4. Kf2xe2 by stáli na prehru. Miesto toho radí hrať 1. – Kg8-h7 ako v partii z Piešťan.
Tá rovnako ako v novele pokračovala 2. h2-h4 Vc8-c4 3. e4-e5 Jd3xe5 a dospela k rovnosti síl. „Asi po siedmich ťahoch Čentović vzhliadol a vyhlásil: ‚Remíza.‘ Na okamih zavládlo úplné ticho… Zotrval v zdanlivo ľahostajnej strnulosti a opýtal sa len, zakiaľ pokojnou rukou odsúval figúrky zo šachovnice: ‚Želajú si páni ešte tretiu partiu?‘“
Zweigova Šachová novela sa dočkala viacerých filmových adaptácií. Tou najnovšou je rovnomenná nemecká historická dráma z roku 2021. Hlavný hrdina v nej hovorí o partii Alechin – Bogoljobov z roku 1922, žiaľ, Piešťany nespomína. Nemecký názov slovenských kúpeľov (Bad Pistyan) však zaznie v nemeckom filme Schachnovelle z roku 1960.
Česi na podklade Zweigovho diela nakrútili dve televízne inscenácie. Najprv to bolo experimentálne spracovanie Alfréda Radoka na spôsob spravodajského vysielania z roku 1964 pod názvom Šach mat. Čentovića si tu zahral Rudolf Hrušínský a jeho súpera Josef Bek. Druhá inscenácia Královská hra z roku 1980 už bola pôsobivou drámou, pričom hlavnú postavu spodobil Luděk Munzar a Čentovića opäť skvelý Hrušínský. V roku 1999 vznikla slovenská inscenácia Kráľovská hra. V réžii Martina Hollého sa za šachovnicou proti sebe stretli Stano Dančiak (ako Čentović) a Martin Huba, taktiež s výbornými hereckými výkonmi. „Šachová partia, ktorú spolu hrajú dvaja muži, nie je len ústrednou udalosťou, ale i metaforou príbehu o ľudskej agresivite, vine i oslobodení,“ uvádza sa v popise tohto filmu.
Dodajme, že Zweig napísal svoju novelu v roku 1941 v brazílskom exile. V depresii z emigrantského putovania svetom a vývoja v Európe za vlády nacistov zakrátko spáchal samovraždu. V jeho pozostalosti sa našla šachová kniha od Saviellyho Tartakowera, účastníka piešťanského turnaja, ktorá obsahovala aj zmienenú partiu Alechin – Bogoljubov.
Marián Holubčík
