V rebríčku transparentnosti si Piešťany hodnotenie vylepšili, Trnavská župa sa naopak zhoršila
Väčšina miest je transparentnejšia než pred štyrmi rokmi. Konštatuje to Transparency International Slovensko, ktorá rebríček transparentnosti zostavuje. Piešťany si v rebríčku oproti roku 2018 polepšili o desať pozícií a z miesta 33 sa posunuli na pozíciu 23. Hodnotenie z roku 2018 – 61 percent ohodnotené známkou B – si Piešťany vylepšili na 70 percent, k čomu sa viaže hodnotenie B+. Naopak, Trnavská župa si o tri miesta pohoršila a zo štvrtej priečky spadla v hodnotení žúp na predposlednú. Zhoršila si tiež skóre a zo 65 percent poklesla o dva percentuálne body. Hodnotenie transparentnosti B župe ostalo.
Vyplýva to z rebríčka transparentnosti miest, ktorý od roku 2010 zverejňuje Transparency International Slovensko (TIS). Aktuálny šiesty priniesol dosiaľ najlepšie výsledky. Spomedzi sto najväčších samospráv sa aspoň v niečom zlepšilo 74. Priemerné skóre bolo vyššie ako 63 percent, čo je o šesť percent viac než pred štyrmi rokmi, no mestá stále zaostávajú v otvorenosti za župami.
Vzrástol i počet miest, ktoré získali najvyšší rating transparentnosti A+. V roku 2018 boli dve, no aktuálne je ich päť. Najvyššie skóre dosiahlo Partizánske, a to temer 88 percent. Za ním nasledujú Vranov nad Topľou, Stará Turá, Prievidza a Rožňava. Na popredných priečkach rebríčka sú najmä menšie samosprávy, krajské mestá sa umiestnili na rôznych pozíciách, od šiesteho miesta pre Banskú Bystricu, až po Prešov, ktorý skončil na začiatku štvrtej desiatky.
Skokanom roka Stará Turá
Medzi skokanov rebríčka patrí Stará Turá, ktorá sa posunula o 72 miest, no najväčší vzostup zaznamenal Šamorín, posunul sa z 96. na 17. miesto. Skóre si najväčšmi zlepšilo Humenné, a to na temer 67 percent z predošlých necelých 32 percent. Mestom, ktoré je najmenej otvorené verejnej kontrole, sa stala Nová Dubnica so skóre 35 percent.
Najlepšie skóre získavali samosprávy v kategóriách Územné plánovanie a stavebný úrad, Prístup k informáciám a Rozpočet a zmluvy. V priemere to bolo viac ako 75 percent možných bodov. Naopak, najhoršie výsledky dosahovali v kategóriách Etika a konflikt záujmov, Dotácie a granty a Predaj a prenájom majetku. Praktickým príkladom z oblastí s najlepšími výsledkami je napríklad to, že deväť z desiatich samospráv zverejňuje v nejakej podobe oznámenia či rozhodnutia v stavebnom a územnom konaní na svojom webe, či sa usiluje priblížiť svojim obyvateľom rozpočet zrozumiteľným jazykom. Tiež osem z desiatich samospráv vopred zverejňuje materiály na rokovanie zastupiteľstva.
V oblastiach s najhoršími výsledkami išlo napríklad o nedôsledné zverejňovanie majetkových priznaní poslancov, chýbajúce špecifické kritériá pre prideľovanie dotácií na kultúru či šport, ale i absenciu sekcií o výsledkoch súťaží na predaj a prenájom majetku. Je ale potrebné poznamenať, že váha jednotlivých kategórií sa v rebríčku líši. Kým kategória Prístup k informáciám má váhu 23,5 percenta a Rozpočet a zmluvy 17 percent, Územné plánovanie a stavebný úrad majú váhu 3,3 percenta a napríklad Obecné podniky a organizácie 3,5 percenta.
Zastupiteľstvá zverejňuje viac miest
Pri 75 zo 103 medziročne porovnateľných indikátorov bolo zaznamenané zlepšenie. Počas pandémie napríklad stúpol počet miest, ktoré zverejňujú záznamy z rokovaní zastupiteľstva, nerobí to len 11 zo 100 najväčších miest. Pribudli i samosprávy, ktoré využívajú nástroje participatívneho rozpočtovania, čiže obyvatelia sami určia, na aké komunitné projekty sa použije časť mestských peňazí. Tiež 57 percent samospráv má prijatý etický kódex volených predstaviteľov, pri poslednom hodnotení to bolo 38.
Problematické je ale napríklad to, že viac než dve tretiny samospráv prehľadne a pravidelne nezverejňujú výšku odmien poslancov. Zatiaľ nie je ani rozšírené ohlasovanie nekalých praktík zamestnancami radníc, od roku 2019 zaznamenali aspoň jeden podnet len v dvanástich. Prostredníctvom výberových konaní je stále prijímaných približne 85 percent vedúcich zamestnancov a menej než 60 percent referentov. Len v polovici miest sú tiež pre verejnosť automaticky otvorené rokovania komisií zastupiteľstiev.
Pri zostavovaní rebríčka vychádzali autori z piatich rôznych zdrojov. Boli to weby miest, dotazníky zaslané úradom, radničné médiá, informácie z portálov ÚVO či EKS a otázky bežných občanov. Do hodnotenia miest bola zahrnutá i nová otázka o otvorených dátach. Zo 100 miest 51 zverejňovalo minimum datasetov v štandardoch umožňujúcich vytváranie vizualizácií či aplikácií. Pokročilejšie sú v tomto smere veľké mestá ako Bratislava, Košice či Trnava. Negatívne výsledky boli dosiahnuté najmä v teste mestských organizácií. Až 54 percent z nich vôbec neodpovedalo na žiadosť o jednoduchú informáciu o nákladoch na upratovacie služby. Porušili tým zákon.
Meranie transparentnosti samospráv je podľa TIS efektívnym nástrojom, ktorý môže prispieť ku kvalitnejšej verejnej kontrole, čím sa eliminuje priestor na nekalé praktiky. Nemožno však tvrdiť, že by župa s horším hodnotením bola automaticky korupčná, a naopak.
