Aj v Piešťanoch máme nádhernú holíčsku fajansu
Ak sa s prichádzajúcou jeseňou do Piešťan vrátia daždivé dni, útočisko pred chladom vám poskytne Balneologické múzeum Imricha Wintera. V jeho hlavnej expozícii okrem tisícok exponátov môžete obdivovať aj keramiku, ktorú vyrobili zruční majstri v Holíči. Volá sa holíčska fajansa a práve o nej minulú stredu porozprával návštevníkom múzea piešťanský historik Andrej Bolerázsky.
Prezradil nielen to, ako sa s najväčšou pravdepodobnosťou niektoré z krásnych umeleckých diel, ktoré ale bývali úžitkové, do vitrín dostali a tiež o majstroch habánoch, ktorí na naše územie takýto druh keramiky priniesli.
V dávnych dobách žili habáni v sebestačných osadách, komúnach, v takzvaných haushabenoch (odtiaľ pochádza názov habáni). Nepotrebovali peniaze, lebo všetko, čo si dopestovali a vyrobili, si vymieňali. Volali ich posmešne – habáni. Oni – novokrstenci pochádzajúci z Nemecka – si hovorili inak. Boli miernej povahy, odmietali vojnu a zbrane, boli zruční remeselníci, pracovití, nenásilní. Prenasledovali ich pre vieru a z pohľadu súčasníka možno i pre spôsob života nezávislom od financií.
Všade, kde žili, boli vystavení tvrdej náboženskej diskriminácii. Aj tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 ich vyňal z „tolerovaných“ náboženstiev. Habáni zhotovovali krásne keramické diela. Inšpirovali celé generácie tvorcov a ich potomkovia pôsobili v mnohých keramických dielňach. Tým, ktorým bolo dovolené ostať na Slovensku, museli prestúpiť na katolicizmus. Neskôr sa ich komunity rozpadli, habáni asimilovali. Ich potomkovia vtisli pečať aj holíčskej fajanse.
Manufaktúru v Holíči založil v roku 1743 František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. V prevádzke bola do roku 1827. Výber miesta podmieňovala rezidencia kráľovnej, ale aj dostatok kvalitnej hliny a dobrých remeselníkov, medzi ktorými boli aj potomkovia habánov, napríklad Penkertovci z Veľkých Levár. Na maliarske práce povolávali majstrov zo západoeurópskych manufaktúr.
K výrobnému programu manufaktúry patrili série kvalitného stolového riadu pre šľachtické a bohaté meštianske domácnosti. Známy je takzvaný pálfiovský servis so zeleným dekorom, inšpirovaný rouenskou manufaktúrou, tiež takzvaný ružový servis v piatich farbách „tretieho“ ohňa. Zachovali sa nádoby s orientálnym dekorom chinoizérií – slohovej módy 18. a 19. storočia podmienenej importom východoázijského umenia alebo s maľbami krajiniek podľa holandských predlôh. Unikátne boli holíčske nádoby naturalistických tvarov, ktoré boli doplnkami slávnostných tabúľ – zvieratá, ovocie, kvety, misy tvaru kačíc. Vyrábali aj sväteničky v podobe svätej Veroniky, jednu môžete obdivovať aj v piešťanskom múzeu. Holíčski keramikári vyrábali aj soľničky antropomorfných tvarov i rôzne iné figurálne práce. Od roku 1786 sa začala vyrábať kamenina.
Holíčska fajansa bola pod glazúrou označkovaná keramickou značkou H, HH, HF, HP. Od konca 18. storočia badať na nej proces zľudovenia, ktorý bol dôsledkom postupnej zmeny odberateľov (popri mešťanoch aj remeselníci). Prejavoval sa napríklad vo výrobe baňatých džbánov s výjavmi zo života roľníkov, s cechovými emblémami a podobne, ktoré už boli bez značenia.
Holíčska manufaktúra silno ovplyvnila domácu ľudovú produkciu (dielne v Stupave, Boleráze, Častej, Smoleniciach), a to zo stránky tvarovej (taniere so zvlneným okrajom tvarované z formy, teriny, sväteničky a soľničky, rôzne figurálne práce) aj ozdobnej (zelený dekor, motív purpurovej ruže súvisiaci so zavedením používania muflovej techniky vypaľovania na „tretí“ oheň, ktorí rozšírili bývalí pracovníci holíčskej manufaktúry). Motívy z holíčskej fajansy sa v transformovanej podobe stali súčasťou ľudovej západoslovenskej fajansy. Na holíčsku fajansu točenú na kruhu aj vylievanú do foriem nadviazal súčasník, keramikár Peter Pollák pôsobiaci v Holíči
