INEKO: Najlepšie hospodáril Trnavský kraj, medzi mestami vedie Nové Mesto nad Váhom
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil dnes v tlačovej správe výsledky finančného zdravia miest, obcí a žúp za rok 2021, z ktorých vyplýva, že ich finančné zdravie za uplynulý rok sa medziročne zhoršilo. Koronakríza vrátila viaceré ukazovatele hospodárenia samosprávy viac rokov dozadu, klesli prebytky na bežných účtoch, dlh na obyvateľa vzrástol a viac záväzkov nebolo uhradených načas.
Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky a zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti. Rok 2021 podľa inštitútu zhoršil finančnú kondíciu slovenských miest, ktoré boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálny pokles znamená pomyselný návrat k stavu z roku 2016.
Celkovo 59 miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad päť bodov), pričom na vedúcej pozícii je Nové Mesto nad Váhom. Ďalších 78 miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ (medzi štvrtým a piatym bodom). Hodnotenie medzi bodmi tri a štyri , teda „dostatočné“ finančné zdravie, zaznamenali mestá Bratislava, Zlaté Moravce, Levoča a Myjava. Pri Bratislave sa podľa INEKO jedná o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by však doňho nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá je už roky v nútenej správe, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako štyri body.
Napriek koronakríze podľa INEKO zatiaľ dokázali mestá udržať svoju percentuálnu mieru zadlženia pod kontrolou. Priemerné zadlženie miest počas roku 2021 síce stúplo, no iba mierne. „Aj za rok 2021 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 percent),“ uvádza sa tlačovej správe. Mestá s relatívne vysokým dlhom sú podľa INEKO Zlaté Moravce, Leopoldov, Myjava a Veľký Krtíš. Agregovaný údaj o dlhu za celú Bratislavu predstavuje 32,4 percenta, dlh samotného bratislavského magistrátu je však na úrovni až 45,1 percenta.
Koronakríza sa prejavila na poklese prebytkov miest a vo výsledku sa podľa INEKO jedná o najmenej dobrú hodnotu spomedzi uplynulých sedem rokov. V roku 2021 zaznamenali kladnú bilanciu bežného účtu všetky mestá okrem dvoch – Zlaté Moravce, ktoré mali deficit -1,0 percenta a deficitne hospodáril aj bratislavský magistrát (-0,7 percenta). Ostatné mestá s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov problém nemajú. Najvyšší prebytok dosiahli v Novom Meste nad Váhom (+20,2 percenta).
Župy v roku 2021 nenadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2019 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť a zlepšovať aj vďaka tomu svoje finančné zdravie. Počas uplynulého roka došlo k druhému nárastu ich zadlženia v rade. Napriek nárastu zadlženia žúp platí, že žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy.
Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2021 v Bratislavskej župe (41,4 percenta), naopak, najlepší stav zaznamenali v župe Nitrianskej (9,3 percenta). Dlh dokázali v roku 2021 najviac znížiť v Trnavskej župe, najviac dlh narástol v Trenčianskom kraji. Zhoršili sa aj ďalšie relevantné ukazovatele hospodárenia – župám narástla dlhová služba (z 3,58 na 6,44 percenta), mierne narástli aj záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti.
Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, najlepšie hospodárila v roku 2021 Trnavská župa, najvyšší relatívny úbytok dosiahla Trenčianska. Na vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia sa dostala Nitrianska župa so skóre 4,99 bodu, na poslednom mieste eviduje INEKO Žilinskú župu, ktorá sa v tomto ukazovateli aj medziročne najviac zhoršila. Jediný kraj, ktorý si medziročne vo finančnom zdraví polepšil, je Banskobystrický. Všetky župy však podľa inštitútu vykazujú „dobré“ finančné zdravie.
SITA