Kubíkove kresby a sochy vystavili v Dome umenia

Kubíkovo dielo od minulého týždňa približuje profilová výstava, ktorá ukazuje jeho tvorbu s akcentom na sochu v dialógu s kresbami a skicami. Autorova tvorba sa vyznačuje svojbytným spôsobom spracovania materiálu – dreva, majstrovským ovládaním priestoru a tvaru. Ťažisko výstavy tvorí kresba a komorná sochárska tvorba z pozostalosti autora. Súčasťou výstavy sú unikátne modelettá – sošky malých rozmerov so skrytou monumentalitou.

Kurátorka Ľuba Belohradská približuje, že Kubík sa etabloval na výtvarnej scéne v 70. rokoch 20. storočia, keď sa v umení uplatňovala línia „opatrného modernizmu“. Tá nadobudla prevahu pod tlakom normalizačnej cenzúry po roku 1972, keď bol vyvíjaný tlak na umelecké myslenie autorov. „V dôsledku toho sa umelci odvážne vzopreli a kládli dôraz na vyjadrenie existenciálnych stavov jednotlivca. Kubík pri tvorbe svojich sochárskych predstáv využíval ako materiál drevo, tvoril kompozície do interiérových priestorov i komorné sochy,“ konštatuje kurátorka a dodáva, že médium kresby sa pre neho stalo od záveru 80. rokov 20. storočia až po predčasný skon v roku 2006 natoľko dôležité, že prostredníctvom kresby prežíval „paralelný život“ formou obrazových denníkov. „S rovnakou energiou kreslil veľkoformátové kresby do skicárov, ktoré môžeme vnímať ako projekty budúcich sôch. Viaceré kresby sú definitívnym vyjadrením umelcových pocitov a predstáv a neviažu sa na funkciu prípravnej kresby ku soche,“ uvádza Belohradská.

Sochársky vývin Štefana Kubíka sa po roku 1990 uberal po ceste obohatenia tvarovej morfológie sochy – neviazal sa už na determinujúci tvar kmeňa stromu, rozhodol sa voľne komponovať aj montovať jednotlivé prvky skulptúry, často aj s použitím železného spájajúceho článku. „Často využil tvar stély alebo ‚kaplnky‘, pričom diskrétne použil aj znaky, ktoré navádzali na dešifrovanie odkazu sochy. Zvláštnosťou umelcovho dedičstva, ktoré po sebe zanechal, je veľké množstvo maloformátových komorných sošiek a sôch v rozmedzí od 15 do 50 centimetrov. Presnosťou materiálovej zostavy a kompozičným riešením až po najmenšie detaily ich možno považovať za bozzettá (bozzetto označuje drobnú sochársku skicu urobenú z vosku, hliny či dreva – pozn. red.) k budúcim sochám,“ hovorí kurátorka.

Štefan Kubík sa narodil 3. februára 1941 v Spišskom Podhradí. V rokoch 1961-1964 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave rezbárstvo. V rokoch 1965-1971 navštevoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, oddelenie reliéfneho sochárstva. V rokoch 1971-2006 žil a tvoril v Bratislave. Zaoberal sa komornou a monumentálnou tvorbou v architektúre a paralelne kresbou. Od roku 1972 samostatne vystavoval a zúčastňoval sa na kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a v súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Zomrel 7. novembra 2006 v Bratislave. Výstavu si môžete pozrieť do 2. novembra v Galérii Domu umenia, ale aj v tamojšej Výstavnej sieni.