Tip na výlet: Vyberte sa do Trenčína – na hrad aj za atrakciami
Neviete, čo deťmi cez víkend? Čo tak si vyjsť vlakom do Trenčína. Na hrad, kúpalisko, pozdraviť vodníka Valentína, obzrieť si Katov dom či po ceste na hrad uvidieť rodný dom známeho cestovateľa Zamarovského. Ak máte málo času, oplatí sa do Trenčína vrátiť opakovane, lebo sa tam nachádza ešte Trenčianske múzeum, Múzeum kolies Etop, Bazovského galéria, Kostnica svätého Michala, Tarzánia a ešte mnoho iných zaujímavostí. Prežijete výnimočný deň plný objavovania a rodinnej pohody.
My sa viac budeme venovať Trenčianskemu hradu. Na jeho prehliadku si vyčleňte minimálne dve hodiny. Z úst sprievodkyne si vypočujete najzaujímavejšie historické fakty a ešte sa aj môžete kochať vyhliadkou.
Trenčiansky hrad už odpradávna stráži obchodné cesty spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. Počiatky hradu sa viažu k 11. storočiu, keď pozostával z obytnej veže a rotundy, ktorej zvyšky si môžete pozrieť na hornom nádvorí. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku Matúša Čáka, ktorý vlastnil takmer 50 hradov a stal sa legendárnym pánom Váhu a Tatier. Z najvyššej Matúšovej veže je krásny výhľad na veľkú časť Považia.
Ďalší majitelia hrad postupne upravovali a prestavovali podľa svojich predstáv. Kráľ Ľudovít z Anjou pristavil nový palác – Ľudovítov palác, v ktorom si dnes môžete pozrieť historický dobový nábytok z čias 17.-19. storočia. Žigmund Luxemburský daroval hrad manželke Barbore Celjskej a dal pre ňu vybudovať Barborin palác. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Práve Palác Zápoľských je najmladším palácom hradu.
V dolnej časti hradu si môžete pozrieť kasárne, hladomorňu, delovú baštu i studňu lásky. Kasárne kedysi slúžili na ubytovanie hradnej posádky a využívali sa aj ako sklad munície. Dnes tu nájdete expozíciu stredovekých a novovekých chladných, strelných a palných zbraní. Hladomorňa bola pôvodne postavená ako vyhliadková veža. Až neskôr ju začali využívať ako hradné väzenie. Od roku 2014 sa v nej nachádzajú repliky stredovekých mučiacich nástrojov. Ti odvážnejší si môžu vyskúšať dať hlavu do klady, ktorá sa nachádza pred hladomorňou.
Delová bašta v dávnych časoch chránila mosty idúce cez Váh. V súčasnosti sa využíva na svadobné obrady, slávnostné podujatia a príležitostné výstavy. Kúsok od delovej bašty je studňa lásky, ku ktorej sa viaže povesť o láske tureckého mladíka Omara ku krásnej Fatime.
Fatima bola zajatkyňou hradného pána Štefana Zápoľského a na to, aby ju Omar vyslobodil, musel vykopať na hrade do tvrdej skaly studňu. Po troch rokoch kopania so svojimi druhmi sa mu to napokon podarilo. Prvú čašu vody Omar podal Zápoľskému so slovami: „Vodu máš, Zápoľský, ale srdce nemáš.“ Keď Omar odvážal oslobodenú Fatimu na koni z hradu, zachytil sa jej závoj na šípovom kríku. Na tomto mieste stál najstarší hostinec v Trenčíne, ktorý sa pôvodne nazýval Závoj, dnes tu nájdete reštauráciu Fatima.
Ku koncu 18. storočia hrad definitívne stratil svoj vojenský význam. Obrovský požiar 11. júna 1790, ktorý takmer zničil mesto, zasiahol devastujúcim spôsobom i hrad. Jeho poslednou majiteľkou bola Iphigenia De Castris D´Harcourt, ktorá ho v roku 1905 darovala mestu Trenčín.
