Tip na výlet: V Hronseku nájdete drevený kostolík, varia tam i výborné pirohy
Tento týždeň vás pozývame do Hronseku. V malebnej obci Banskobystrického kraja, ktorú môžete navštíviť spojením výletu do kúpeľov Sliač, zažijete cez leto veľkú dedinskú súťaž vo varení pirohov. My sme mali šťastie, okoštovali sme nielen fantastické bryndzové pirohy domácich gazdiniek, ale nazreli aj do skvostného dreveného kostolíka postaveného bez jediného klinca – na mokradiach a bažinách. Obecné slávnosti sa konali v blízkosti barokovej stavby Soósovsko-Géczyovského kaštieľa, ba mali sme možnosť uvidieť aj Vodný hrad.
Drevený kostolík, hoci pri jeho vzniku boli evanjelikom predostreté z pohľadu súčasníka prísne diskriminačné požiadavky, predsa uzrel svetlo sveta. Kostol evanjelici postavili podľa nariadení Šopronského snemu. Museli ho stavať na vopred vyhradenom pozemku mimo obce. Pozemok bol močaristý, kostol mal byť teda postavený na bažine, stavebným materiálom malo byť iba drevo, no stavbári nesmeli použiť na jeho spojenie jediný klinec. Vchod do kostola nesmel smerovať k obci, mal byť bez veže a evanjelici ho museli postaviť za jediný rok.
Podarilo sa. Farníci splnili všetky požiadavky úradnej moci. A hoci ho postavili na bažinách, kde hrozili záplavy, kostol mal pevné základy – odolal storočiam. Stavali ho v rokoch 1725 až 1726, splnili teda aj šibeničný termín. Súčasne s kostolom bola postavená aj zvonica tiež z roku 1726. Artikulárny kostolík zapísali 7. júla 2008 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Ak vojdete dnu, ocitnete sa na mieste s úžasnou energiou, cítiť tu genius loci. My sme si vypočuli sprievodné slovo z nahrávky z magnetofónu, ktorý je tu všetkým návštevníkom k dispozícii. Hlas sprievodcu vás vtiahne do pradávnej histórie. Kostol má pôdorys kríža, je vysoký osem metrov, dĺžku má 26 metrov a šírku jedenásť metrov. Aj keď sa to zvonku nezdá, dnu sa zmestí viac ako tisíc veriacich. Vnútro kostola má naozaj zaujímavú výzdobu, nachádzajú sa v ňom obrazy z roku 1771 a organ z roku 1764. Areál kostolíka, respektíve jeho nádvorie zdobia mohutné storočné lipy. Vraj dve z nich sú rovnako staré ako samotný kostol. V lete je svätostánok otvorený aj pre verejnosť, mimo sezóny je dobré zatelefonovať na evanjelickú faru a rezervovať si prehliadku.
Dozviete sa i o tom, že práve v tomto kostolíku sa ženil Andrej Sládkovič, autor legendárnej slovenskej ľúbostnej básne Marína. A keďže jeho osudová láska Mária Pišlová mu nevyšla, zoznámil sa s dcérou panského úradníka z Hronseka, Antóniou Júliou Sekovičovou. Sobáš mali 15. septembra 1847 v už spomínanom drevenom artikulárnom kostolíku.
V Hronseku neobíďte ani Soósovsko-Géczyovský kaštieľ. Stavba v barokovom slohu vznikla okolo roku 1775. Je v rekonštrukcii a niekoľkokrát ročne je prístupná verejnosti. V zámockej záhrade dominujú storočné lipy, vraj majú aj dvesto rokov, a tiež majestátny dub.
Hronsekom šli dejiny. Najstaršou stavbou, ktorá sa zachovala dodnes, je Vodný hrad z 15. storočia. V minulosti bol kompletne opevnený, mal štyri veže a okrem toho ho chránila vodná priekopa. Zaujímavosťou je, že sa v ňom razili mince a istý čas tu dokonca žil aj Zsigmond Géczy, otec Juliany Korponayovej-Géczyovej, známej ako Levočská biela pani.
Za zmienku tiež stojí, že od roku 1690 do doby postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil Vodný hrad okrem iného aj na vykonávanie evanjelických služieb Božích. Hrad je momentálne v súkromnom vlastníctve a nie je prístupný verejnosti. Prebieha tam rekonštrukcia.
