V Jurkovičovej vile sa nebudete nudiť, oslní vás svojím čarom

Dušan Samuel Jurkovič vilu navrhol pre seba a svoju manželku, ktorá s ním v roku 1906 čakala dieťa. Vytvoril domov, do ktorého pozýval nielen významných hostí a obchodných partnerov, ale na istý čas vždy na pár dní v roku ho sprístupnil širokej verejnosti. Vstupné do „domácej galérie“ Jurkovičovcov bolo symbolické a zostalo takým dodnes.

Aj my sme nazreli nielen do obývacích či pracovných priestorov legendárneho architekta, ktorý pochádzal z Myjavy, ale videli sme aj kúpeľňu, na tú dobu pokrokovú, ba i nádrž na vodu, opýtali sa na nádherné liatinové radiátory, ktoré majú aj po viac ako sto rokoch stále funkčné kohútiky, posedeli vo výklenku, kde pani manželka Jurkovičová vítala kamarátky, aby si s nimi poklebetila pri kávičke alebo prečítala knihu.

Na chvíľu sme sa posadili aj na lavicu v jedálni, kde s obľubou sedávala hlava rodiny. „Jurkovič chcel mať prehľad o tom, čo robia deti aj manželka, a z tohto miesta vítal i návštevy,“ uviedla pracovníčka Moravskej galérie Brno, ktorá nás sprevádzala. Prstom tiež ukázala na pingpongovú loptičku, ktorú tu visela zo zárubne dvier. Boli pomerne nízke a loptička, ktorá sa tam hojdala na šnúrke, mala návštevníkom ilustrovať výšku samotného architekta.

Dušan Samuel Jurkovič bol vzrastom drobný, podobne ako jeho krajan Milan Rastislav Štefánik, ale podobne ako legendárny slovenský generál a hvezdár počas svojho života vytvoril nezabudnuteľné diela. Medzi najpoprednejšie patrí Mohyla M. R. Štefánika na Bradle. Kamkoľvek v rámci Jurkovičovej brnianskej vily vstúpite, zaujme vás nejaký prvok. V objekte mal pracovňu na poschodí a dolu ďalšiu miestnosť, kde sa konávali jeho obchodné rokovania, tam vraj hrával aj stolný tenis. V spoločnosti bol obľúbený, mal šarm i vtip, venoval sa aj vodným športom.

Okrem architektúry sa zaoberal dizajnom a navrhovaním nábytku. Podľa jeho nákresov vznikali stoly, stoličky, kreslá, skrine, medzi vplyvnou klientelou bol o ne veľký záujem. Prechádzajúc miestnosťami si naplno uvedomíte krásu i dokonalú technickú úroveň vily, ktorá je jednou zo zásadných pamiatok secesnej architektúry Čiech i Európy.

Predstavte si, že keď prišiel Jurkovič s rodinou žiť do Žabovřeskov, neboli tu žiadne domy, vilu obkolesovala len divoká príroda. Z blízkeho lesa sa ozývali zvuky vtáctva, divej zveri a večer bolo na terase i v záhrade počuť cvrkot cvrčkov a kŕkanie žiab od rieky Svratky. Dom je totiž umiestnený na brehu nad riekou.

Jurkovič vilu projektoval v období, keď sa tvorbou posúval ďalej. Síce ešte napodobňoval nádherné drevené ľudové stavby, ale jeho vila už mala iné riešenie – koncepcia spočívala v duchu anglických vzorov. Dispozícia domu sa odvíja od centrálnej schodiskovej haly. Išlo o centrum, ktorého hlavnou úlohou bolo spájať prízemnú spoločenskú časť so súkromnou v hornom poschodí. Jej dispozično-funkčný kontext nemal so slovanskou tradíciou nič spoločné. Jurkovič si riešenie podľa svojej potreby dispozične upravil a spoločenskú časť rozviedol až na prvé poschodie, kde mal svoj ateliér.

Architekt dal drobným ornamentom vymaľovať jeden výklenok ako žudro, na inom mieste visí obraz ženy s kravským záprahom. Vo vile však súčasne možno pozorovať odozvy na ľudové výzdobné motívy, ktoré postupne čoraz väčšmi strácajú priamu väzbu na pôvodné vzory a nadobúdajú sprostredkovanú podobu náznakov. Štíty sedlových striech zdobili ornamenty vychádzajúce z ľudových motívov. V jednom zo štítov bola pôvodne osadená sklená mozaika od maliara Adolfa Kašpara s figurálnym výjavom rozprávky o drakovi. Dnes už štíty zdobia iné maľby, ale o tom vám už porozprávajú v samotnej vile brnianski historici. Choďte tam, neobanujete!